vesper

Alebo o práci nôh a poslednom tangu.

Alebo o bielych krvinkách, lízankách a smiechu.

Alebo o žabkách zelených nakazených vírusom romantizmu, ktoré stratili zbytky hrdosti, skoro sa uvarili a ich oči sa prestali smiať.

Alebo o urgentnej potrebe manžela na polhodinku.

Alebo o stopách z minulosti, očakávaniach, ľútosti, panenskom snehu a blbom dni.

Alebo o zhubnosti myšlienok a hneve.

Alebo o troch šedivých vlasoch, stratenej sukni a fialovej farbe.

Alebo o veľkých chlapoch a strachu.

Alebo o ambivalentnom vzťahu, Vlaste v bielom a upratovaní.

Alebo o dopíjaní poslednej fľaši, nábehu na alkoholizmus a chlpoch na mužskom chrbte.

Vždy ma fascinovali staré katedrály svojou nekonečnou veľkoleposťou, chladnou noblesou a tichom zahalenými tajomstvami. Dokážem tam sedieť celé hodiny. Len ja a moje myšlienky. Opretá o tvrdú drevenú lavicu s hlavou zaklonenou dozadu pozerajúc do farebných výjavov na strope.

Včera som na týchto stránkach strávila pomerne veľa času. Čítala, prezerala, rozmýšľala prečo ľudia píšu, akí ľudia tu píšu, ako tu nájdem zaujímavých autorov okrem tých čo poznám. Touto cestou zdravím môjho favorita Riepera, Po Písmenku, ale aj nádejného Emča. Na nič mimoriadne som neprišla. Tie dôvody poznáme, potreba vypísať sa, podeliť sa o radosti so svojimi známymi, alebo len pomasírovať si vlastné ego umelým zvyšovaním čítanosti prostredníctvom recyklácie starých článkov a mnohé iné.

Ráno som si dala dlhú sprchu. To je úžasne na tejto kúpeľni. Voda padá priamo zvrchu. Vždy si pripadám ako pod vodopádom, ktorý zmýva zo mňa zbytky predchádzajúcej noci. Zavrela som oči a videla Iguazu, jeden z najkrajších vodopádov na svete. Voda rachotila na mojom tele a ja som sa unášala spomienkami na Južnú Ameriku.

V byte sa nič nezmenilo. Prvýkrát som tu bola v roku 2002 s ratolesťou. James nám robil spoločnosť asi štyri dni. Byt je dvojpodlažný a súčasťou je malá záhradka. Taká pidizáhradka, ale James bol na ňu neskutočne pyšný. Zanietene mi vysvetľoval aká je to vymoženosť mať v tejto časti mesta kúsok záhradky, kde môže v lete grilovať. Smiala som sa. Prišlo mi to malicherné. V byte boli namiešané prvky moderného dizajnu so starými kúskami. Na podlahe sú stále biele koberce, veľký drevený mohutný stôl s koženým kreslom a veľkým monitorom je stále na tom istom mieste. Bolo mi vysvetlené, že stôl bol kúpený na nejakej aukcii a má neskutočnú hodnotu, rovnako ako iné kúsky v tomto byte.

Na letisko som dobehla na poslednú chvíľu. Má to aj svoje čaro. Letenka zakúpená na poslednú chvíľu plus dobehnutie na poslednú chvíľu rovná sa business class, môj prvý. Škoda len, že bol len dvojhodinový a vlastne rozdiel nebol až taký enormný. Trošku viac miesta na moje dlhé nohy, ale sendviče chutili rovnako rozmrazene.