vesper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Pozerám

Vždy ma fascinovali staré katedrály svojou nekonečnou veľkoleposťou, chladnou noblesou a tichom zahalenými tajomstvami. Dokážem tam sedieť celé hodiny. Len ja a moje myšlienky. Opretá o tvrdú drevenú lavicu s hlavou zaklonenou dozadu pozerajúc do farebných výjavov na strope.

Ak je strop presklenený alebo okná sú veľmi vysoko a slnko sa do nich priamo opiera, zvyknem prižmúriť oči a celá šeď sa začína pretavovať do farieb. Je to taká zvláštna hra slnka a sklíčok presne ako život. Mám ho taký, aký filter použijem. Často nosím okuliare bez ochranných filtrov. Vtedy ho vidím v celej jeho skazenosti. Tá surová skazenosť má svoje čaro, možno aj logiku. A ak ju tam nachádzam, prestáva mi prekážať a plne ju akceptujem. Moment rozčarovania nastáva, ak tam nie je.

Zvyčajne ju nevidím, keď si dávam ružové okuliare. Raz mi také ponúkla Petra. Mali nejaké špeciálne polarizačné sklá. Keď som si ich dala, všetko hralo sýtejšími farbami. Avšak pri odpaloch som nebola schopná rozlíšiť či tráva je suchá alebo mokrá a to ma brzdilo v hre. Nevedela som akú palicu mám použiť, aby som dosiahla svoj cieľ. A tak som niekedy potrebovala viac úderov a minula som pár. Dve rany nad pár na ľahkom ihrisku pri mojom HCP je katastrofa.

Inými slovami, príliš veľa pokusov a omylov pri mojom veku, je katastrofa. Ružové okuliare mi nesedia, aj keď si ich občas dám.

Akceptácia skutočnosti bez logického vysvetlenia mi stále robí problém. Vtedy sa uchyľujem práve k zúfalým pokusom všetko pochopiť cez ružové okuliare a zabúdam, že to netreba riešiť. Presne ako s týmto svetlom. Treba si vychutnať daný moment. Žiť len pre ten moment. Nerozmýšľať nad tým aké bude zajtra počasie. Akceptovať daný stav.

Dnes je slnečný chladný deň a katedrála sv. Paula je dokonale presvietená. Hrá všetkými farbami. A ja si to vychutnávam plnými dúškami, rovnako ako svoj život, ktorý je zvyčajne veľmi farebný, aj keď sem tam sa nejaká šmuha nájde.

Rozmýšľam či vyšliapem tých 259 schodov do šepkajúcej miestnosti s nádejou, že mi možno niekto niečo pošepká a potom ďalších 153 do zlatej galérie.

Hmmm.

Asi áno.

Na svet sa treba pozerať z výšky Vesper

a bez ružových,

aj vtedy vie byť nádherný...

Na skype ma včera odchytila Sam. Pýtala sa na Thomasa neznámeho cudzinca z lietadla. Lístok s jeho číslom mám stále na stole. Najvyšší čas oprášiť umenie komunikácie.

Večer mu zavolám.

Britský akcent ma vždy rajcoval.

 


o ničom | stály odkaz

Komentáre

  1. hm
    akceptovať daný stav je niekedy dosť ťažké..mne vždy chvíľu trvá, kým sa s niečím nechceným zmierim, ale keď si niekto počká, ide to v podstate veľmi rýchlo...
    publikované: 02.01.2009 19:58:20 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  2. .
    byť v kostole, akoby sa človek nachádzal zrazu v celkom inom svete... aj ja milujem ten pocit...

    Myslíš, že je potrebné akceptovať skutočnosť celú? Ja myslím, že nie...
    publikované: 02.01.2009 20:24:19 | autor: zelenarusalka (e-mail, web, autorizovaný)
  3. akceptacia
    hmm poviem to inak, osobne sa nerada zmierujem s vecami, ktore nemozem ovplyvnit, tvrdim, ze vsetko sa da dosiahnut alebo zmenit, ked clovek nieco pre to urobi,

    otazka znie kde je ta hranica, kedy to straca na vyzname a je cas akceptacie celej skutocnosti


    publikované: 02.01.2009 23:22:56 | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014