vesper

Cez víkend som mala chuť zakričať: „Skurvený život!“, presne ako Paul v úvodnej scéne filmu Posledné tango v Paríži. Často myslím na tento film. Prvý januárový týždeň som si ho kúpila v lacných knihách za posledných 400 slovenských korún. Posledné tango, posledné slovenské koruny, prišlo mi zábavné slovo posledné a mám rada tango. Evokuje vo mne radosť, vášeň, lásku, emócie, smrť, presne to čím som obklopená... Evokuje vo mne život.

Paul je vo filme neodolateľný. Ideálny prototyp hajzlíka s nádherne smutným mierne arogantným výrazom, upokojujúcim sexi hlasom a pekne krojenými perami, ktoré vyvolávajú u mňa predstavu potreby zachrániť ho. Ten jeho hlas ma vždy rajcuje, či už je to v origináli Marlon Brando alebo Bartoška v dabingu. Hlas je pre mňa dôležitý, jeho melódia a samotný zvuk vyvoláva u mňa pocit bezpečia. Možno ten prefajčený nádych mu dodáva ilúziu svetáctva. Neviem. V tomto som úchylná. Priťahujú ma smutné oči, ktoré mám obsedantnú potrebu zmeniť na usmievajúce a sexi hlas.

Keď pozerám tento film, niekedy si pripadám ako Paul, na prvý pohľad sklamaný a životom znechutený sveták, ktorým svojim cynizmom zakrýva potrebu mať rád. A vzápätí sa cítim ako Jeanne, hravá, energická, zvedavá, emotívna, hľadajúca Jeanne, ktorá si myslí, že zmení svet. Aj ja si to občas myslím a pritom zabúdam, že všetko sa zmeniť nedá. Neviem čím to je. Možno mám len priveľa energie a neviem čo s ňou, a tak podvedome narážam na tieto typy...

Tí ostatní, nie sú dostatočnou výzvou.

Tí ostatní by neuniesli toľko živelnosti.

Tí ostatní, hmm, čo tí ostatní?

Asi by ma nenapĺňali.

V piatok som hovorila s Alexom. Prinútila som ho vysloviť slová, ktoré som nechcela počuť. „Štvrtý stupeň chemoterapie je dostatočný dôvod?“ podráždene povedal do telefónu. To bol jeho argument na prerušovanú komunikáciu, ktorou ma vytáčal. S kľudom Angličana som mu povedala, že nie je. Že všetko sa dá odkomunikovať, že nie som debilná a viem čo to obnáša a že to jednoducho neberiem.

Alex.

Moja ilúzia o dokonalom jedincovi. Môj malý ostrov istoty, ktorý je vlastne úplne neistý.  Ktorý mi nikdy nič nepovedal, nikdy nič nesľúbil, ak nepočítam táraniny, ktoré sú súčasťou relácie Snívajte s nami a dovolil mi stúpiť do jeho života. Nechal ma tápať v spleti falošných domnienok a trvalo mu mesiace, kým to vyslovil. A ja som ho každý mesiac posielala v duchu do pekiel, lebo som ničomu nerozumela. A on vždy vycítil, keď som bola na odchode, aby ma vtiahol do hry.

Ale ako sa dá rozumieť niečomu o čom nevieš?

Vždy ma rád videl a rovnako rád sa so mnou lúčil. Presne ako Paul a Jeanne. Bol rád, keď prišla do opusteného bytu na Parížskom predmestí a trochu si vydýchol, keď odišla. Bál sa, že by sa nakazil. Nakazil životom. Presne taký pocit mám. Chce, aby som bola s ním a zároveň sa toho bojí. A možno nie. Možno to vôbec nechce a len sa bojí. A možno je to všetko inak.

Náš vzťah je ako tango. „Tango je jedinečným výrazom ľudských citov, je v ňom vášeň a napätie, konflikt i súlad pohlaví, dráždenie i bolesť, ako v bodnutí komára, ktorý si neodbytne žiada kvapku krvi, aby mohol prežiť.“ Je to ako upútavka na nový film, ktorý som ešte nevidela, ale keď ho uvidím, vyvolá vo mne pocit deja vu.

A možno je čas zatancovať posledné tango.

Akceptovať, že chce byť sám a potrebuje ma iba občas.

A ja?

Ja?

Ja potrebujem tancovať ďalej bez neho. Tancovať vo víre vášní, emócií, lásky, života a smrti. Tak ako doteraz.

Pridať sa môže aj neskôr, keď bude o to stáť. Aj to som mu tento víkend povedala. Povedala som mu všetko, aby som predchádzala nedorozumeniam. Povedala som mu, že som tu pre neho, že ho mám rada a že nie je pre mňa piate kolo u vozu. Ale dá sa vôbec povedať všetko?  Asi nie. Niečo musí ten druhý vycítiť aj sám.

Zatiaľ sa prihlásim do kurzu pre začiatočníkov a naučím sa tancovať Argentínske tango...

a sústredím sa na prácu nôh...

a pozriem si Tango s komármi...

V stredu začnem s prvou lekciou. Kúpim si baleríny a čierne legíny. Inštrutor povedal, že práca nôh je dôležitá a preto potrebujem legíny. Škoda, že nepovedal, čo je dôležité pri láske...

Možno ma aj to naučia.

Dámy a páni začíname!