vesper

(zvukovú kulisu pustiť pred čítaním) (-:

Život je plný metafór. Prišla ememeska z NY. Je tam moja ratolesť so svojim otcom. Včera ráno sme všetci sedeli u mňa v kuchyni a jeden mal pocit, že zastal čas. Pri niektorých ľuďoch jednoducho mám ten pocit, že sa absolútne nič nezmenilo. Nežijeme spolu takmer 10 rokov a predsa včera bolo všetko tak ako pred 10 rokmi. Sedeli sme za jedným stolom, raňajkovali, pili kávu, čítali noviny a robili si srandu z našej ratolesti. Vždy sme si ju radi doberali. Vždy dávala veľa otázok a my sme dvojzmyselne odpovedali. A tak je to doteraz. Rozdiel je len v tom, že už sa začína orientovať. Niekedy až príliš. Výnimkou je Amerika, do ktorej je zbláznená a pritom netuší, že je to všetko jedna veľká bublina.

Paradoxne mi beží v pozadí Lampa, kde sa hovorí o americkom sne, o zlých aktívach,  o chybách kapitalizmu, o centrálnych bankách, o lacných peniazoch a o Číne. Čína sa skloňuje v poslednej dobe často. S Čínou mám svoje skúsenosti, ale na tie ešte neprišiel čas.

Tento mix je reznutý skvelou hudbou Valihoru a predstavením projektu Tango Ultimo od Palondera. Vyvoláva to vo mne spomienku na Argentínu, ale aj na One day Jazz.

Toto skákanie myšlienok a chaotické skladanie puzzle je pre mňa typické.

Chaos je pre mňa typický.

Pohyb je pre mňa typický.

A tak vôbec nechápem, prečo tak dlho stojím na jednom mieste. Asi mám krízu.

Okrem ememesky prišiel aj výpis z banky. Bol to stupídny nápad, nechať sa dobrovoľne týrať informáciami o debetoch na účte. Šimečka hovorí o strednej triede. „Stredná trieda je tá, ktorej po zaplatení všetkých účtov zostane ešte tretina na míňanie.“ Rozmýšľam kam patrím. Prečo som to nechala zájsť až sem.  Môj jediný pravidelný príjem je výživné. A ten vlastne nie je môj.

„Ak vláda bude robiť balíčky, kríza skončí za sedem dní, ak nebude, tak za týždeň.“ Toto je citácia Klausa. Klaus mi bol sympatický. Aj tento jeho výrok, je typicky klausovský. Páčil sa mi jeho chladný postoj a vyrovnanosť. Nepamätám si situáciu kedy sa nechal vytočiť. Už ho nesledujem tak ako kedysi. Kedysi som mala o tom čo sa deje u susedov lepší prehľad, dnes už nie. Dnes nemám prehľad o ničom. Vedome sa nechávam otupovať. Chytrosť sa dnes nenosí.

Ďalej sa hovorí „o generácii LUCKY“, je to generácia, ktorá zaznamenala permanentný blahobyt v Amerike. Narodila sa po vojne a neprešla žiadnou krízou. Chcela by som k nim patriť a stlmiť svoju sínusoidu, spomaliť svoje chaotické kmitanie. Čo som to napísala, hlúposť. Ja som vlastne už spomalila, ja som dokonca zastavila a potrebujem sa rozkmitať, ale nejde to, lebo sa bojím. Bojím sa, že do toho spadnem a nedokážem to regulovať. Možno preto v podvedomí hľadám centrálnu banku s dobre nastavenými kontrolnými mechanizmami , ktorá mi včas oznámi, že toto nie je správny smer, nenechá ma padnúť a potom nastane „zlatý vek“. Po kríze údajne prichádza „zlatý vek“ aspoň tak to hovorí Šimečka.

„Kríza je šanca na vytvorenie nových príležitostí a nového myslenia.“

„Od utópie k totalite je veľmi malý rozdiel , nemôžeme žiť utópiou.“

„Investícia, ktorá nevyjde navnivoč je investícia do seba.“

V hlave si dokola opakujem tieto tri citáty, ktoré tam tiež padli a začína to dávať zmysel, začína to zapadať do seba ako ozubené kolesa na stroji života. To som netušila, že riešenie hospodárskej krízy, dáva odpoveď na tú osobnú.

Fúha. Asi začnem opäť čítať viac pragmatickej literatúry s jasnými zákonitosťami a nenechám sa unášať vzletnými prísľubmi a prázdnymi rečami Alexa. Včera mal Alex narodeniny, poslala som mu gratuláciu, potešil sa a nazval ma Bambulkou. Nepokračovala som v konverzácii, netreba žiť utópiou.

Poobede som si pozrela Madisonské mosty a zastavila sa pri vete „nechcem ťa potrebovať, pretože ťa nemôžem mať.“  Prvé čo ma napadlo bolo, že láska je nezištná a v tej vete je niečo zlé. Možno zlé aktíva. A potom som si pre seba povedala: „Alex nechcem ťa potrebovať, pretože stojím za viac ako za prázdne reči, ty nebudeš mojou centrálnou bankou, ktorá ma zachráni, ale stále ťa mám rada, láska je nezištná.“

Je čas spoliehať sama na seba, to je cesta. Útopia mi nikdy nebola blízka a totalita ma ničí. Len veci, ktoré máš pod kontrolou môžeš čiastočne ovplyvniť a na vplyv vonkajších faktorov použijem odbornú literatúru a vlastnú intuíciu.

V prekonávaní prekážok nám často bráni strach a možno aj preto som sa vybrala na film Odvaha milovať, ktorý nakoniec nehrali. A tak sme skončili na rovnakom mieste ako vo štvrtok a bol tam rovnaký muž za barovým pultom ako vo štvrtok. Pracovne som si ho nazvala „Muž s knihou“.

Bola som dvakrát na tom istom mieste a dvakrát som ho tam stretla. Včera som, ale pri ňom nemyslela na Alexa. Včera som sa cítila ako adolescent šmírujúci svoj tajný objekt a zakrývajúci si tvár, keď prechádzal okolo nášho stola Muž s knihou.

Je čas sa vrátiť ku knihám.

Idem dopísať prácu do školy, najlepšia investícia je tá do seba.

A času som už premrhala dosť.

A pustím si džez, ktorý sa vyznačuje improvizáciou, zvláštnym spôsobom tvorby tónu a stretávaním niekoľkých metrorytmických pásiem...

Rozmýšľam čo je metrorytmický...