vesper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Vykoľajene

Alebo o zimnej romantike a čiernych šmuhách zabudnutia.

Tupo hľadím von zašpineným oknom, kde sa v pravidelnom kolísavom intervale mihajú elektrické stĺpy, zasnežené stromy, občas nejaké domy a asi tak každú hodinu k nim pribudnú aj šedí ľudia. Cítim sa ako divák sediaci v poslednom rade, pozerajúci si čiernobiely nemý film, v ktorom hľadám sľúbenú romantiku. Sem tam vystrčím hlavu trošku viac dúfajúc, že za ďalšou zákrutou sa už, už objaví a záchvev vzrušenia mi prejde celým telom a potom? Potom? Nič. Len oproti sa rútiaci vlak zakrývajúci môj čiernobiely romantický film hlučnou čiernou šmuhou.

 

Podvečer som sa opätovne pristihla, že nedočkavo čakám na telefón. Zakaždým si poviem, že už nemám päť, že nebudem otrokom vlastného modrého svetla a zakaždým zlyhám. Občas si to spestrím vypnutým zvukom a potom poškuľujem po modrom svetle, inokedy ho vypnem úplne a presviedčam samu seba, že keď ho zapnem, nájdem tam to, čo hľadám. Keby som mala pri sebe margarétu, bola by som schopná odtrhávať si lístočky a opakovať si mantru plnú nádeje „zavolá/nezavolá“, aby sa objavilo menšie vzrušenie a potom? Potom? Nič. Prevrátenie očami a intenzívne zamyslenie nad tým, čo robím. Prečo to robím, to už neriešim. Vždy je to totiž rovnaké do momentu pokiaľ nie som si istá, že zazvoní. Stále ten istý scenár a nejako sa mu neviem vyhnúť. Občas som vďačná, keď sa objaví, aspoň na malý moment ožijú skryté emócie a vzápätí ho preklínam, lebo presne viem, čo bude až do prvého zazvonenia, do momentu, kedy budem vedieť na čom som, kedy budem mať veci opäť pod kontrolou. Niekedy mám pocit, že vekom sa to zhoršuje. Jediné, čo ma teší, že v tom nie som sama a kolégium mojich sliepok ma s radosťou dopĺňa.

 

V duchu preklínam stretnutia, kde sa mi druhé strany páčia. Správam sa na nich ako ten najväčší idiot, ktorý tára dve na tri a potom si búcha hlavu o stenu a zamýšľa sa nad tým o čom to opäť točil. Úplne iná situácia nastane, keď mi je druhá strana ukradnutá, vtedy sa stáva zo mňa neodolateľný jedinec, ktorý je skvelým spoločníkom ovládajúci komunikáciu medzi riadkami a sršiaci nepriestrelnými bonmotmi. To krátke pomätenie mysle sa našťastie nestáva často, ale keď sa to stane, je to o to intenzívnejšie a ničotnejšie.

 

Naposledy to bolo v nedeľu keď som po dlhej dobe stretla niekoho kto ma zaujal. Skutočne zaujal. Zaujal ako chlap. Chlap, ktorého by som rada stretla viac ako jedenkrát. Chlap, ktorý mal sexi hlas.  Chlap, pri ktorom ma napadli hriešne myšlienky. Vlastne nie hriešne, len také obyčajné prízemné živočíšne doplňujúce prázdnotu mojej duše, alebo len tela? V určitých veciach sa ženy od mužov veľmi nelíšia a aj ony majú svoje potreby, avšak len niektoré majú odvahu si ich naplniť.

 

Nie, nechcem sa hrať na odvážnu. Vždy som bola skôr ťažká konzerva ako dievča do vetra. To prišlo až neskôr, keď som pripustila myšlienku vzťahov na dobu určitú, vzťahov za účelom sebeckého pobavenia, vzťahov, kde pravidlá boli známe pre obe strany hneď od začiatku, vzťahov, pri ktorých sa dobre zabúda a neubližuje. Tieto vzťahy majú skvelú výhodu, nemusím sa z nich liečiť, žiadna doba zmierenia sa nie je potrebná. Proste čistý biznis, čisté racio.

 

Keď som nemala vážny vzťah, zvyčajne som im neodolala, ale teraz. Teraz ma nejako nebavia, a to nemám žiadny vzťah, asi len neprinášajú to, čo prinášali v minulosti. Zabudnutie. Bára raz povedala „iba v náručiach cudzích ľudí sa na skutočné city tak pekne zabúda“. To zabúdanie, mi však trvá pekelne dlho, raz to bolo štyri a pol roka a teraz sú to už tri. V tomto sa mám, čo učiť od mužov. Tí, k tomu pristupujú oveľa pragmatickejšie a nekomplikovane. Tu sa na mňa mužský princíp zabudol prilepiť. To zmierovanie si vždy vyžeriem až do dna a toto prelínanie minulosti s prítomnosťou ma tak oberá o nové príležitosti. Na druhej strane, chytať sa novej príležitosti s vedomým, že minulosť je ešte tu, mi nepríde fér. A ja mám obsedantnú potrebu byť fér.

 

Možno už nepotrebujem zabúdať a mať dočasné náplasti. Možno je už minulosť za mnou. Možno je čas prestúpiť na nový vlak. A možno preto, som opäť bola schopná vidieť aj nejakého chlapa ako chlapa, ktorého chcem stretnúť viac ako jedenkrát a pri ktorom sa nezabudnem správať ako idiot, aby som následne zostala vykoľajená, len preto, že som nenašla tú správnu výhybku.

 

Jedinou výhybkou široko ďaleko je len záchranný telefón Sharon, ktorá ma prirovná k bláznivej Suzan Mayerovej a ja sa jej budem snažiť vysvetliť, že až tak strašné zlé to nie je, že to nemôže myslieť vážne a potom samu seba presvedčím, že som fakt trubka, ktorej dočasná vzbura hormónov veľmi neprospieva a prestanem čakať na modré svetlo.

 

A začnem čakať rovno na zelené, keď budem opäť tárať dve na tri, druhá strana sa bude priblblo usmievať a zatiahne včas ručnú brzdu.

 

A potom?

Potom príde aj tá romantika

a ráno si vychutnám farebný film,

ktorý v skutočnosti bude čiernobiely...

 

 

Mimochodom naučila som sa nové české slovo „pohorky“. Schválne, kto pozná jeho význam? A tento raz bez googlenia? (-:

 

Čas meškania 50 minút.


srdečné pozdravy z vlaku | stály odkaz

Komentáre

  1. pohorky
    predpokladam tak na 51% myslim topaanky na turistiku ale ruku do ohna za to nedam. pekny den L.
    publikované: 15.01.2010 07:54:56 | autor: luboS (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. pohorky? vysoké šnurovacie boty :)
    také na túru :))))
    trumturú ...
    publikované: 15.01.2010 12:07:54 | autor: Petula (e-mail, web, autorizovaný)
  3. uf,esteze
    na zaver prislo to najlahsie,no jasne,bez googlenia,jak hovori peta a lubos,ide o topanky,pridavam,ze s hrubou podrazkou.prilis sa nehodia k vecernej velkej toalete...b)ci sa to s vekom zhorsuje,to neviem,ale povedala by som,ze sa to s vekom nezlepsuje...ale ja sa nad tym nepohorsujem,som v stadiu,kedy sa nad tym bavim:-)...no a durdim,naturlich:-)
    publikované: 15.01.2010 15:25:21 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  4. kurna
    tak to som tu jediny puk v sirom okoli, kto nechapal o com je rec, ked sa spomenuli "pohorky" :P

    som zvedava o com zakopnem next week a bonnie suhlasim s tebou, nic ine nam nezostava, len sa na tom dobre bavit
    publikované: 15.01.2010 16:30:12 | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  5. nie si jediná, ani ja som nevedela, čo sú pohorky
    ale ako čítam, hodili by sa mi, inak číslo 5 žije :-)

    ale ešte som chcela: neviem prečo je potrebné zabúdať na nejaké city, ja nič nebúram a s láskou spomínam, pre mňa je to sťaby nadstavba,...alebo som to nepochopila, nedá sa žiť s pamäťou, to by vysvetľovalo, prečo sa tu donekonečna reinkarnujeme a nič si nepamätáme...teda brať ako jednu hypotézu, ktorú som konštruktívne podporila :-)))) ale ja sa nechcem reinkarnovať, chcem ísť dopredu a všetko si pamätať :-)
    publikované: 15.01.2010 21:17:30 | autor: Derechura (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Chlap, ktorý mal sexi hlas.
    za to stojí. Držím palce
    publikované: 15.01.2010 21:47:02 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  7. :)))
    derechura - to ma tesi, ze nie som jedina, vcera sme boli pri stole 8 a dvaja to vedeli

    vasilisa - je vzdy prijemne stretnut niekoho kto zaujme, avsak obcas, ten kto ho stretne, nemusi zaujat a to je asi tento pripad :)

    publikované: 16.01.2010 09:04:16 | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  8. .
    to jaa tak znaaaam ..
    publikované: 16.01.2010 16:17:19 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Vesper...
    priznávam, slovo pohorky mi nič nevravelo. Ale v súvislosti s článkom som si predstavil teba, ako si pohorela na vzťahu s mužom. Samozrejme, je to aplikovateľné pre akýchkoľvek dvoch jedincov. Ale povedz, nebolo by slovo pohorok výstižným pomenovaním krachu vzťahu? Fakt mi toto napadlo ako prvé, kto by myslel po takomto sugestívnom článku na nejaké topánky... (-:
    "O čom točíš?!"... tak toto je obľúbená fráza Laskyce, keď nerozumie významu mojich slov... (-:
    publikované: 16.01.2010 22:02:26 | autor: lasky (e-mail, web, autorizovaný)
  10. telefon
    chjo, to s tym hypnotizovanim telefonu doverne poznam ... pripadam si vzdy ako totalne trafena. ma trochu ukludnilo, ze v tom nie som sama. ale dokelu, viete mi niekto odpovedat, ako to robia chlapi ze to takto neprezivaju? aj ja by som to chcela vediet.
    publikované: 26.01.2010 14:29:38 | autor: suzaaan (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014