Vlak nemešká. Je to asi prvýkrát, keď odchádza presne načas. Asi by som sa mala tešiť. Je mi zima. Nekúri sa. Neviem čo je horšie, meškajúci vlak alebo studený vagón. Keď sa pozriem na prsty asi studený vagón. Ich farba splýva s farbou modrého svetra. Cítim sa prázdne. Bez štipku energie. Nenapĺňa ma ani pocit spokojnosti nad novou zákazkou, ani novovytvorený tím nadšencov, odhodlaných nasledujúce týždne ťažko pracovať bez toho, že by vedeli, čo ich čaká na konci.
Rozmýšľam, prečo, keď sa pustím do práce sa mi darí a viem tam formovať vzťahy. Prečo sa mi to darí s ľuďmi, ktorí ma poznajú a prečo mám pocit, že zlyhávam vždy pri tých nových. Pri tých, na ktorých mi záleží.
Prečo na nich pôsobím prehnane sebavedomo, keď často o sebe pochybujem. Prečo ich irituje moja otvorenosť. Prečo majú tendenciu sa so mnou opakovane lúčiť, aby o pár dní sa opätovne ozvali a tvárili, že sa nič nedeje.
Čo ich na mne priťahuje?
A čo mňa priťahuje na tých ostatných?
Je to naozaj vždy tak,
že túžime po tých,
ktorých nemôžeme mať?
A tých ostatných nevidíme?
Je to len o našom strachu,
a preto si podvedome vyberáme tých,
ktorým nemáme čo dať?
Strácame pôdu pod nohami,
tárame dve na tri
a vraciame sa do adolescentných čias,
aby sme prehlušili príliš hlučnú samotu, ktorá nás obklopuje?
Sme s ľuďmi
a pritom
úplne sami...
Komentáre
vesper,
a preto si podvedome vyberáme tých,
ktorým nemáme čo dať?
bonnie
ale smiem aj ja?
Ja tomu rozumiem tak, že si podvedome vyberáme ľudí, na ktorých si "trúfneme" a tým nemáme čo dať, lebo to patrí tým, na ktorých si "netrúfneme", iba po nich túžime...
gabi,jasne,
takto
necítiš potrebu odovzdať mu svoje myšlienky,
túžby, pochybnosti...seba, t.z. nemáš mu čo dať
aha,
bude lepšie
ja by som Ťa tu ešte dlho mohla "oblbovať"
mojimi úvahami, ako to ona myslela
a možno som úplne vedľa
:-)
oki,gabi,
Vesper...
Nie si sama Vesper, si s ľuďmi...
Nemyslím že túžime po tých, ktorých nemôžeme mať. Túžime po tých, ktorých chceme. To že ich nemôžeme mať je síce časté, ale nie príčinou prečo po nich túžime.
Niekedy možno stačí lepšie otvoriť oči. Malé hnedé vtáčatko, ktoré práve vidíme na oblohe, nemusí byť vrabec, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Môže to byť vzdialený orol....
strach
inak, ako obvykle, vsetko sedi ...
hmmm
vyberame si takych, ktorym nemame co dat - niekedy sklzneme do extremu, ked podvedome citime, ze to nebude dobre, ale ideme do toho a samozrejme si to zle pritiahneme svojimi myslienkami...
v oboch pripadoch je strach a sila myslienky, kde je strach nie je sanca na uspech...
mame kopec priatelov, sme obklopeni ludmi, ale obcas pride den blbec a vidime vsetko uplne inak a pocitime nekonciacu prazdnotu, ludia nas utesuju, a my sa nevieme z toho tesit, mame potrebu plakat a ani vlastne nevieme poriadne preco, tak nejako to je prave dnes
mozno za to moze unava, a mozno je to vsetko uplne inak, neviem, mam den blbec a chce sa mi plakat...
pekny vecer vsetkym
ja som sa zas dočítala
Vesper,
aby sme prehlušili príliš hlučnú samotu, ktorá nás obklopuje?===medzi ľu´dmi, veľmi dobre chápem
hallo vesperka.
i.zzy
bo po dlhsom case z cloveka je hlupacik :-(
kto nechce hlupakom byt-
musi s mierou alebo/ VIEROU?/ pit!?
teda nie sam-nacim sa rozdelit!
hm,
bezmierovy i.zzy - poviem ti to kratko:
mila vesper,
ale koho tu nevidim izzy :)
?