vesper

Viem len, že dnes nebudem odpaľovať na Poliankach. Vyčistené palice ostanú nedotknuté v garáži a ešte pár dní budú zapadať prachom. Neskončím ani v karaoke bare zavíjajúca otrepané songy v stave najväčšej opitosti. Davám košom aj Jamesovi a jeho neodolatelnej ponuke stráviť poslednú noc v hoteli Mandarin Oriental v stovežatej. Dobrovoľne prídem o fantastickú masáž a zopár dobre prevedených orgazmov. A, áno aj Dávid vyhodil zopár drobných do luftu a jeho letenka čakajúca na Schwechate ostane nevyzdvihnutá a zasnežené alpské svahy sa nebudú tešiť mojej prítomnosti. Sharon na mňa tiež spoliehala, ale dnes nemôžem nikoho zachraňovať. Dnes musím myslieť na seba. Nemám chuť na cudzích ľudí čakajúcich na pohladný kúsok z veľkej Bratislavy, na miestnu zábavu v štýle tac-tac a ani na lacné víno a páchnuce pivo. Dnes nie.

Dnes budem sama so sebou. Let číslo OS457 bude len môj ako celý budúci rok. Len môj...

K tomuto životu sa už nevrátim.

Nemôžem.