vesper

Večer som si nebrala taxi, potrebovala som prečistiť hlavu, kráčala som nočnou Bratislavou, obzerala domy a nakúkala do rozsvietených okien. Rozmýšľala o neznámych, ktorí tam bývajú. Aké tajomstvá ukrývajú. Ak vôbec nejaké. V hlave som si niesla dozvuky nášho rozhovoru o tom, čo nám prekáža na druhých, o tom, čo nám na niektorých práve naopak vôbec neprekáža, o vlastnej náročnosti, ale aj náročnosti voči druhým, o tom, čo je vhodné povedať a naopak, čo sa absolútne nehodí, ako sa dajú rozpoznať tie neviditeľné hranice. Hľadala som kľúč v rozsvietených oknách.

Bavili sme sa o chlpatých chrbtoch a chlpatých nohách. V mysli som sa vrátila k môjmu víkendu a uvedomila si, že to vôbec nebolo o chlpatých nohách, že to bolo o mojej náročnosti, že som alergická na určité prejavy malosti a u niektorých mi prekážajú absolútne nepodstatné veci, ktoré mi u druhých vôbec neprekážajú, že moja miera akceptovateľnosti je vysoká v prípade veci, ktoré sa dajú zmeniť, ale veľmi nízka, ak je niečo nemenné.

Ak sa mi niekto rozhodne oponovať, že všetko sa dá zmeniť, budem kričať, podstatu jedinca nezmeníme, trošku ovplyvníme, ale nezmeníme. A úprimne, mojim zámerom rozhodne nie je niekoho meniť, rozvíjať, posúvať ďalej áno, ale nie meniť. Ľudia by sa mali brať takí akí sú. Neexistuje ideálny jedinec, Je len veľká množina neznámych jedincov, ktorí sú akí sú a či nastane kompatibilita s našim očakávaním, záleží len od našej miery akceptovateľnosti.

Keď som tak kráčala, rozmýšľala som nad všetkými mužmi v mojom okolí, prečo nie som s jedným z nich. U každého som niečo našla, čo fungovalo lepšie ako najlepšia antikoncepcia. Snažila som sa to pomenovať jedným slovom, objavila som slovo MALOSŤ. Malosť je pre mňa brzda, ako náhle ju zavetrím, radím spiatočku, tak ako cez víkend. Kamka to dobre pomenovala, jednoducho nebol ten pravý, keby bol, chlpaté nohy by mi nevadili.

Vždy som mala jasno v tom, čo potrebujem. Potrebujem mať pri sebe partnera, ktorého si budem môcť vážiť, vzhliadať k nemu. Dokážem rešpektovať len tých, ktorí zdieľajú podobné hodnoty ako ja. Čestnosť, férovosť, veľkorysosť to je to na čom staviam.

V duchu som si prešla mužov vo svojom okolí a zistila, že túto podmienku spĺňa len jeden jediný. U toho som ochotná akceptovať chlpatý chrbát, otrasné neforemné rifle, vyšmajdané tenisky, široké vyťahané tričká a keď sme spolu je mi jedno, či mám chlpaté nohy alebo nie a jemu tiež. Imponuje mi jeho charakter. Na charaktere sa dá stavať, Na vášni nie.

Víkend bol o vášni,

Život je o charaktere.

Charakter je skvelý holandský film a Okno naproti tiež.

Nepokrivený charakter je vzácnosť,

ale existuje

a táto skutočnosť

mi dáva nádej,

že okno naproti nezhasne,

skôr

ako tam prídem

a nájdem

kľúč.

p.s. zvuková ukážka z filmu Okno naproti, hrajú ho v Charlie´s tento víkend (-: