Nejako ma prepadla chuť obzrieť sa trošku späť. Rozmýšľam, čo to spôsobilo, možno trefný komentár od jedného diskutéra „čistá hra jednej vyhasnutej ženskej...“ Keď som ho čítala usmievala som sa. Nepáčilo sa mi slovo vyhasnutá. Napadlo ma, že by som ho vymenila za unavená a potom by to odpovedalo skutočnosti. Na rozlusknutie by tu zostala len definícia „čistej hry“ a to by ešte len potom bola diskusia o morálnom profile bezvýznamnej osôbky menom Vesper.
Niekto iný sa ma raz opýtal, či nechcem písať v tretej osobe, v tom čase som nechápala prečo sa to pýta. Odpovedala som, nie za svojimi slovami si stojím a nehanbím sa za ne, rovnako sa nehanbím ani za opisovanie všetkých týchto mojich pocitov. Vyberám si skôr tie „iné“ pocity, tie o ktorých sa obyčajne nehovorí, tie, z ktorých je dobre sa vypísať, tie, ktorým sa bojíme občas priznať, tie, ktoré mám možno potrebu lepšie poznať. Som človek, ktorý rád reflektuje dianie okolo seba bez toho, že by súdil, moralizoval a niečo riešil, lebo nemám potrebu nič riešiť. Možno môj flegmatizmus alebo „pažizmus“ je to, čo irituje. Netuším.
Viem, že písanie v tretej osobe by mi zabezpečilo asi väčšiu ochranu pred rôznym titulovaním, moralizovaním, súdením a riešením. Tretia osoba možno poskytuje priestor na zamyslenie, predtým než začnem súdiť niekoho iného. Naopak, prvá umožňuje ventilovať si svoje vlastne nedostatky na niekom inom. Nemusia to byť vždy tie isté nedostatky. Stačia nejaké nedostatky. Niečo, čo sa dá využiť na prvoplánované zaškatulkovanie bez toho, aby som mal snahu pochopiť toho v tej prvej osobe.
Zvyknem hovoriť, že vždy si v texte nájdeme to, čo tam chceme nájsť. Tak je to aj v živote. Ak sa chce niekto ventilovať nájde spôsob, rovnako ako ten, čo hľadá pochopenie svojich vlastných sračiek.
Sú to len moje čisto subjektívne pocity zo všetkých diskusií pod svojimi príspevkami. A som za ne vďačná. Ukazujú na našu povrchnosť a ľudskú malosť, na to, že zdanie veľakrát klame, na to, že je ľahšie odsúdiť ako pochopiť.
Viem, o čom píšem, prešla som si dlhú cestu, kým som veľa vecí pochopila. Paradoxne mi vždy pomáhali aj knihy (Polnoc celý deň, Hanif Kureishi).
Mohla by som teraz napísať srdcervúci príbeh o veľkej láske, rozchode, právnikoch, odchode, zlom načasovaní, preriedení priateľov, finančnej kríze, sexuálnej absencie, rakovine, množstve nápadníkov, ale aj nových priateľov. Ale nejako nemám chuť, nemám chuť vŕtať sa v minulosti. Každý máme tu svoju a „není kouře bez ohýnku.“
A tak je to aj s Vesper, s občas unavenou Vesper, ktorá sa snaží hrať čistú hru s každým a predovšetkým sama so sebou, aby nemusela kapitulovať pred svojim vlastným ja.
Zmeň seba, zmeníš svoje okolie.
A zmene predchádza chaos...
A možno je čas písať menej osobne...
A možno je všetko úplne inak...
Pochopiť.
Len pochopiť.
Zastaviť.
Len zastaviť.
A rekapitulovať.
Komentáre
Vesper a ja by som si prečítala
:-)))) O_ô
dere
Nie, nie Vesper
vesper
... rekapitulovať by sa malo stále, aby sme nerobili tie isté chyby.
ale svet okolo je odrazu neznámy, boľavý... je to dobré?
chcela by som napisat ano
ale sama si ju obcas kladiem, lebo pochybovat je ludske...
Nie, Vesper nikdy nesúdi, nemoralizuje.
Nie, Vesper nič nerieši, lebo nemá potrebu nič riešiť. Len netuší, či irituje jej flegmatizmus alebo „pažizmus“.
Ja si myslím, že svet boľavý nie
racan urob mi prosim laskavost
Vesper, žiadaš nemožné
vyhorená ženská nie je o morálnom posudku
"burn-out" ženská, trebárs aj unavená ženská, znechutená ženská atď
vyhorených ľudí chodí okolo nás veľa, sú to zväčša tí, ktorí do istej činnosti (profesia, kde vystupujú prevažne v pomáhajúcom postavení, asi aj vzťah, v ktorom je dotyčný ohrozený ťahúňom) dávajú zo seba príliš veľa, sú príliš zanietení, sršia na začiatku optimizmom a prílišnými očakávaniami, až natoľko,že reálny stav prestane spĺňať ich očakávania a predstavy a oni začnú postupne "vyhárať" - vyhorenie je stav, resp. nedajbože proces ako dôsledok spomenutých nepriaznivých kombinácií očakávania a reálneho stavu
och odpust, ja som zabudla, ze ty si pan dokonaly a ludska malost sa ta netyka
citujem samu seba
"kazdy si najde to co chce najst"
Tentoraz ti odpúšťam.
kameliaB poznam definiciu a napisala som - trefny komentar
KameliaB, nehanbíš sa?
dobre, vesper
takže keď si to teda zrekapitulujem, "čistú hru" ktorú hrala dotyčná unavená ženská popisovaná tebou v prvej osobe, ju hrala pomerne čisto, keďže je unavená a aj jej reakcie a pocity boli v súlade s jej "unavenosťou"
A..., ak si sa rozhodla písať v prvej osobe, tvoje články vyznievajú sebaodhaľujúco a potom aj tá spŕška kritiky sa zosype zase len na tvoju hlavu :(
Racan, o vesperinom rozhľade nepochybujem
A, Racan, ja sa tu ako vidíš, snažím všetkými silami zabrániť, aby sa z vesper nestala vyhasnutá blogerka píšúca v rizikovej prvej osobe, tak čo keby si mi trochu pomohol?
KameliaB, ak pochybuje aj o mojom rozhľade
Empatia, Racan, empatia
... a čo sa tej pomoci týka
kameliaB, racan - o vasom rozhlade nepochybujem
Vesper, asi nám neostane nič iné
ahaa, tag vy tu diškurujete tak neskoro v noci?
Si myslím, že tento druh intímnych skladačiek nikomu dlho nevydrží, bude musieť hľadať nové témy...a tak. Ale vesper zatiaľ má furt o čom... vyhorenie zatiaľ nezisťujem...i keď kamelia to má leošie zmáknuté ako ja ...ahojte vospolok.
Čokomilka, čo zlé by mohla Vesper urobiť?
no, vesper, veď skús
ale môžeš si byť istá, že o tých právnikoch, rozchodoch, stratách priateľov, sexuálnej abstinencii, finančných krízach by sa toooľkým nechcelo písať, až by si sa čudovala, veď načo aj? Načo sa donekonečna zamorovať negatívnymi vecami?
A, u nás sa hovorí : "ňet domika bez križika"
čokomilka, vesper určite nie je vyhorená blogerka
n tag ešte raz čosi poviem: moze to tu kludne zamorit, ja tie
oukej skusim to zrekapitulovat
2. opatovne len moj pocit, "kazdy si v texte najde to co si chce najst" a tak aj vyzeraju prispevky od diskutujucich, vratane mna, lebo aj ja pisem komentare pod ine prispevky
3. ak sa pise v prvej osobe, je vacsia tendencia odsudit, bez poznania pozadia, opat len moje male poznanie
4." lahsie je odsudit ako pochopit", opat len moje male poznanie na zaklade 6 mesacneho posobenia tu, ale aj v zivote
5. a na konci je otazka "a mozno je cas pisat menej osobne", mozno len nie je potreba z mojej strany pisat osobne, mozno nie je dovod pisat dennik
tot vsjo
Ak chce, samozrejme môže, to je jasné, čokomilka
ale ak sa jej bude chcieť písať o všetkých tých peripetiách, nič a nikto jej v tom nemôže zabrániť
a mne už nič nezabráni, aby som šla do postele, dobrú noc :)
Vesper, s tvojím poznaním sa čiastočne stotožňujem.
Autor, píšuci o sebe v tretej osobe, podľa mojej skúsenosti získava od seba určitý odstup, čo môže byť výhodné pri objektivizovaní vlastných pocitov, no súčasne to môže uberať hĺbke ich precítenia.
Jasné, že čitateľ si v texte hľadá veci, ktoré sú pre neho z nejakého dôvodu dôležité, a „nájde“ ich tam často aj vtedy, keď ich autor do textu nevložil. Alebo inak: interpretácia textu vždy istým spôsobom „nasadá“ na osobnú skúsenosť čitateľa.
Nemyslím si, že písanie v prvej osobe vyvoláva väčšiu tendenciu k odsúdeniu bez poznania pozadia.
Príbeh písaný v prvej osobe je možno emotívnejší, zaujatejší, subjektívnejší, menej odosobnený, čo ale nemusí nutne znamenať, že tým čitateľa nabáda k odsúdeniu bez pochopenia.
A že je ľahšie odsúdiť než pochopiť je viac-menej isté.
Veď pre odsúdenie stačí aktivizovať existujúce vzorce posudzovania, kým pri snahe o pochopenie je nutné neraz ísť proti vlastnej (morálnej) predpojatosti a proti konvenčnej predstave o tom, čo je dobré a čo zlé, čo správne a čo nesprávne.
Písať osobne znamená obnažiť sa, odložiť brnenie a vystaviť sa riziku (neúmyselného) zranenia.
Autor si musí sám zvážiť, či mu takéto riziko stojí za to.
dobre sa ventiluje