Dnešné slnko ma prebudilo. Cítila som nekontrolovateľný príliv pozitívnej energie. Pripadala som si ako medveď, ktorý sa prebudil zo zimného spánku, tešiaci sa z dobrého počasia a zo skutočnosti, že úzke kožené čižmy zamenil za ľahké pohodlné mokasíny, zimnú bundu za tenší kabát a šál sa stal nadbytočným doplnkom vystriedaným slnečnými okuliarmi.
Prebehla som si excelovskú tabuľku s názvom „budget“ a prechádzala jednotlivými položkami. Uvažovala, ktoré variabilné náklady dokážem eliminovať. Nejaké som našla napríklad môj telefónny účet, ktorý aj po navýšení minút, je stále vysoko prekračovaný. Nechápem to. Vždy ho navýšim s vedomím, že ušetrím a stále nič. To sú tie nekončiace nočné a ranné rozhovory riešiace všetky problémy sveta, vlastne iba malej Bratislavy. S fixnými veľa vody nenamútim. Tie jednoducho sú aj budú. Ten pomer ma trošku desí 85:15. Žiadna výhra a nevítaný tlak, ktorý stále neberiem do úvahy.
Ani neviem prečo ráno ma napadlo, že neviem koľko stojí mlieko, maslo a chlieb. Pamätám si ceny z čias, keď mlieko stálo dve koruny, plnotučné tri päťdesiat, maslo desať korún, polka päť a chlieb tuším šesť korún celý. A potom si už ceny nepamätám. Dosť divné, však. A teraz nemám ani šajnu koľko čo stojí v potravinách, ešte ovládam cenu parmezánu, konzervy tuniaka, actimel a to je všetko. Poznám ceny v reštauráciách, dovozu jedla z karkulky, cenu handier v jednotlivých obchodoch, cenu nehnuteľností podľa lokalít, cenu kaderníka a svojej kozmetičky.
Moje fixné náklady sú tak vysoké, že tieto položky sú zanedbateľnou omrvinkou v mojom budgete. A tak som sa nimi vlastne nikdy nezaoberala. Až dnes. Až dnes som si položila otázku koľko stojí mlieko. A neviem to. Zajtra sa pozriem v obchode. Viem len, že keď sa dostanem v malých potravinách pod 1000 korún a v hypermarkete pod 3000 oslavujem. Hmm. Ešte stále myslím v korunách. Som zvedavá, kedy prídu na rad eurá v mojej hlave.
Nikdy som nešetrila. Vždy som minula to, čo som mala na účte. Keď tam bolo desať, minula som desať, keď tam bolo sto, minula som sto, keď stopäťdesiat tak stopäťdesiat, keď dvesto tak dvesto a tak by som mohla pokračovať. Možno by som mala doplniť tisíc. Svoje prvé mesačné šesťmiestne číslo som zarobila asi v dvadsiatich siedmich, ale na výplatu som dostala len päťmiestne. Platila som nekresťanské dane a nechápala princíp solidarity v prípade odvodov do poisťovní a daní. Vždy ma to pekne sralo. Prečo som platila viac, keď som nedostala nič navyše a keď som chcela niečo navyše, musela som opäť platiť. Nieže by som druhým nedopriala, len som nerada na nich doplácala. V tom som pes. Príživníkov nemám rada a lakomá nie som. Práve naopak.
V sobotu sme boli na oslave, kúpila som darček a chceli prispieť aj ostatní, tak som povedala fajn. Volala aj Desana, pýtala sa čo budem kupovať, povedala som parfém. Ona len skonštatovala, ty kúpiš určite nejaký drahý na ten sa je skladať nebudem. Hovorím, fajn.
Desana to robí dobre, vie ako pracovať s variabilnými nákladmi, asi vie aj koľko stojí mlieko a preto spláca hypotéku za druhý byt na kšefty. Prvú už má splatenú. Ja nie. Ja viem dobre míňať a sem tam dobre vyjednávať a znižovať naoko fixné náklady. Dnes sa mi to podarilo, znížila som ich o 300 eur mesačne. Budem mať na členstvo v klube a ak tam nájdem jedného potencionálneho klienta, mám ho splatené. Asi fakt nebudem normálna. Ale aj to som ja.
Uskromniť sa viem,
škrtiť neviem.
Peniaze znamenajú slobodu do momentu určitej hranice fixných nákladov,
inak sa stáva človek ich otrokom.
Nechcem byť otrokom
a tak sa občas,
v poslednej dobe často,
správam iracionálne.
Niekde som čítala, že lepšie je byť zdravý a bohatý ako chorý a chudobný.
Asi sa s tým stotožním.
A princíp falošnej solidarity mi nesvedčí.
Dagmar Bollová, akože kandidátka na prezidentku, práve povedala haluz dňa a na otázku ako by riešila krízu, ponúkla takýto recept: „Nech sa ľudia vzdajú toho, čo prevyšuje ich priemernú mzdu počas krízy, v prospech iných... veď keď môžu vyžiť iní z priemeru, vyžijú aj ostatní“
Kurňa a čo tie fixné náklady... pani Bollová...
A vysoké hypotéky po bývalých...
A to som chcela písať úplne o niečom inom a excel sheet spomenúť ako rannú kulisu.
Komentáre