vesper

Aký aprílový deň v marci. Presne taký mám pocit a pritom vôbec nehovorím o počasí. Moja nedeľa je premenlivá ako aprílové počasie. Toľko veľa pocitov v jeden deň. Žiadna monotónnosť. Len veľa rozporuplných vnemov naokolo. Jedného by napadlo čistá schíza, odvodená z gréckeho slova schizo (rozdeliť) phrenos (myseľ), inými slovami rozbitá myseľ.

Tak nejako to dnes cítim. Každá hodina je iná.

Už opäť vstávam skoro. Snažím sa nabehnúť na režim učenia, ale nie som veľmi úspešná. O mesiac mám skúšky. Normálni jedinci majú čo robiť s jednou a ja som si naordinovala dve, chcem to mať z krku, alebo mám len výčitky svedomia, že som sa na to posledný rok a pol úplne vykašľala a posúvala, vymýšľala, klamala a hľadala výhovorky, prečo nemám čas dokončiť to. Som majster v klamaní. Hlavne seba samej. Moje knihy smrdia panenskou novotou a nie je na nich žiadny zárez. Okrem knihy číslo sedem, ktorú som použila v Bruseli.

Aj dnes som otvorila knihu číslo sedem, ale tento raz to boli financie. Prišiel Michal moja záchrana. Doučuje ma. Aspoň jeden k tomu pristupuje zodpovedne. Ja to nie som. I keď som mala na krátky moment pocit, že som. Sedeli sme s Michalom takmer štyri hodiny, je neskutočne trpezlivý a neuveriteľne chytrý. Lopatisticky mi vysvetľoval finančné nástroje na elimináciu rizík. Okuliare mal posadené na konci nosa a ponad ne očami sledoval, či tomu naozaj rozumiem. Nechápavo som na neho hľadela a v hlave hľadala paralely s reálnym životom. Moja malá úchylka. Často to robím. Vytváram si svoje vlastné teórie založené na logickosti, aj keď viem, že nie všetko jej podlieha.

Michal sa krásne smeje hlasným zvonivým smiechom. Ľudia sa zvyčajne usmievajú a zriedkavo sa smejú nahlas. Michal nie, ten pekne nahlas. Okrem toho, že je obdivuhodne chytrý, je jednoducho pekný. Má len dve ale. Je nízky a má krátke prsty. Vždy si obzerám ruky.

Počas intenzívneho vysvetľovania mi prichádzali dvojzmyselné esemesky od Jamesa. Keď nie sme spolu, píšeme si. Len tak si najskôr náhodne napíšeme, potom sa dohodneme kedy sa stretneme a následne sa bombardujeme sexuálne ladenými dvojzmyselnými esemeskami. Niekedy je to smiešne. Viem presne čo mám napísať, aby som ho dostala do varu. Viem presne čo mi odpíše. Je to krásny slovný ping pong a James je skvelý sparing partner.

Nechápem len jedno, ako debilné esemesky môžu chlapov tak strašne rajcovať. To fakt nechápem. Potešiť to áno, ale urobiť nadržaným? Rada mu ich posielam, keď je niekde na stretnutí. Je závislý od telefónu a vtedy sa stávam ozajstným majstrom pera. On musí trpieť ako pes. Také príjemné utrpenie. Určite si ho slastne vychutnáva a potmehúdsky sa usmieva, zatiaľ čo ostatní sa tvária vážne. Je to taká naša hra a rada ju s ním hrám.

Zriedkavo si voláme. Nieže by sme sa nemali o čom rozprávať, práve naopak, vždy keď sa stretneme veľa rozprávame. A aj keď sa stretávame občas, mám pocit ako keby sme sa videli včera. Máme taký zvláštny vzťah. Asi by som mala dodať, máme zvláštny milenecký vzťah.

Keď sme sa spoznali, trávili sme spolu tri dni v týždni po dobu asi 8 mesiacov. Potom som začala pôsobiť v inej metropole a odvtedy sa stretávame, keď máme na seba chuť a čas. Nestretávame sa, keď mám vzťah. Akokoľvek to znie divne, som monogamný typ jedinca, aj keď nezainteresovaný divák by mohol mať pocit, že to tak nie je.

Neveru ostatných neriešim. Dokonca sa ju snažím niekedy pochopiť, ale tú vlastnú nepripúšťam. Nerozbíjam vzťahy. Nerandím so zadanými. Výnimku tvoria dvaja ľudia. James a Merlot. K ním sa rada vraciam. S nimi je to iné a nie je to o sexe. Možno je to tým, že sme sa spoznali, keď sme neboli zadaní a jednoducho sa kamarátime dodnes. Niekedy večer zakončíme v posteli a niekedy nie. Veľa sa rozprávame, dobre sa poznáme a dokonale spolu vypíname.

Vypnutie, resetnutie je asi účelom našich stretnutí. Neviem to  lepšie vysvetliť. Scenár je vždy viac menej rovnaký a nádherne monotematický, jednoducho pekné bezpečné rituály bez vedľajších emócií a postranných úmyslov založené na absolútnej dôvere. Je to ako stretnutie s dobrým kamarátom, ktoré sem tam skončí v posteli. Ale nie je to o prvoplánovane o posteli.

Na jazyk sa tlačí otázka, prečo nie ste spolu, keď je to také úžasné?

Existuje na to odpoveď. Nechcela by som ich, niektorí ľudia nie sú na život vo dvojici stvorení. Za zváženie by stál Merlot, ale ten už svoju možnosť premrhal. Niekedy to možno vysvetlím.

Nevera. Aké toxické slovo. Ako neradi ho vypúšťame z úst. Je ako chrípka prúdiaca vzduchom po celom našom okolí. Človek, aby sa bál otvoriť okno. Ale je tu. Je všade. Nikto ju nemá rád a sem tam na ňu predsa len ochorie. Očkovanie nefunguje.

Za agresívnejší typ chrípky považujem mentálnu neveru. Na tú antiobiotiká nezaberajú. Fyzická je len čistý sex, čisté potenie, trojdňové polihovanie v posteli, nič viac nič menej. Ale ako náhle sa zapojí hlava, neodpúšťam.

To hovorí tá, ktorá fyzicky nebola podvedená, ale mentálne áno. To hovorí tá, ktorá vo vzťahu nepodvádza, ale keď ho nemá spáva občas s dvomi výnimkami. Je aj ona neverná, keď vlastne nikoho nepodvádza?

Neviem.

Niekedy je lepšie nevedieť.

Niekedy nechceme vedieť.

Je to pohodlnejšie.

Panebože ako sa dá prejsť od finančných derivátov k nevere? Asi to bude slovíčkom opcia. Opcia je možnosť, ale nie povinnosť. Páči sa mi tá definícia mať možnosť, ale nie povinnosť.

Nemám rada povinnosti.

Nerada skladám účty druhým.

Vždy len sama sebe a vlastnému svedomiu.

A nástroje na elimináciu rizík si musí nájsť každý sám.

A rozbitú myseľ mám len občas, aj keď hravá som stále.