vesper

Pokiaľ nespím v cudzej posteli, moje rána sú jedno ako druhé. Vtáčiky mi pištia nad hlavou, vo vzduchu počuť prvú električku, ktorá je vlastne trolejbus a všade je veľa svetla. Omráčene zídem dole, polospiaco zapnem kanvicu, vyberiem dve šálky jednu na kávu a jednu na čaj. Keď tam stojím na jednej nohe opretá o kuchynskú linku vždy ma napadne, že šálka na kávu je iba šálka na kávu a šálka na čaj je iba šálka na čaj. Keby to bolo inak, nechutilo by to rovnako a niečo by nebolo v poriadku. Chuť by nebola v poriadku. Vôňa by nebola v poriadku. Môj ranný rituál by nebol v poriadku.

Teraz v teplom počasí sa presuniem na terasu, čítam, popíjam kávu a vychutnávam zvuk prebúdzajúcej sa Bratislavy. Aj dnes som sa zobudila vo vlastnej posteli a ráno vyzeralo nejako takto. Prečítala som si svoje obľúbené stránky, urobila Matkinov test a usmievala nad výsledkom: „... zaslúžim si veselý život plný lásky a srandy...“ Aby som na to prišla, musela som prečítať všetky knihy od Matkina a urobiť si ranný test. Tá myšlienka ma pobavila.

Hompáľala som nohami na hojdačke, pozerala na svoju utešujúcu kvitnúcu pidi záhradku a spomenula si na mail, ktorý som dostala v utorok. Deň predtým som viedla pre mňa zaujímavú príjemnú diskusiu s nejakým veľmi chytrým čitateľom, kde sme sa bavili o písaní, dôvodoch, podnetoch, univerzálnosti, súdení, odsúdení, jednoducho o živote. V rámci diskusie som uviedla dôvody prečo píšem na web. Napísala som „je zábavné a inšpirujúce vidieť reakcie ľudí a vidieť, že niektoré veci sa nezmenia tak rýchlo, je zábavne vidieť ako ľudia rýchlo odsúdia a je neuveriteľné a pre mňa veľmi potešujúce vidieť, že niekto rieši podobné sračky ako ja...“  

V utorok som dostala mail. Bol postavený na slovku „zábavné“. Nevidím na slovku „zábavne“ nič dehonestujúce. Skôr vo mne vyvoláva taký ten klaunovský smútok.  Rozmýšľala som, či ho mám uverejniť. Niečo tak hrozné o sebe som asi nikdy nečítala. Úplne cudzí človek, ktorý sa deň predtým tvári ako „kamarát“ vás súdi, takým spôsobom, že len neveriacky pozeráte na monitor a uvedomujete si, že niektoré veci sa naozaj nikdy nezmenia. Nechápavo krútite hlavou a pýtate sa prečo. Prečo to ľudia robia. Prečo súdia, aj keď to honosne volajú, že robia úsudky. Podľa nich je súdenie spojené s vyslovovaním rozsudku a ukladaním trestu, ale popisovanie osoby, alebo nejakého stavu bez dôvodu je robenie úsudkov. Čistá hra so slovíčkami. Prečo súdia, aby sa vám vzápätí ospravedlnili a o deň neskôr vyriekli iný súd...

Vyvolalo to vo mne veľký smútok. Tá strata dôvery, to sklamanie, to vymenenie šálok a použitie pôvodnej šálky na kávu zmenilo chuť čaju. Rozmýšľam, či keď sa poriadne umyje, stratí sa pachuť. Koľko umytí bude treba, aby opäť voňala šálka na kávu po káve a šálka na čaj po čaji.

Myslela som si, že písanie ma web má zmysel, že možno tam niekto niečo nájde pre seba, že to možno niekoho poteší, že si bude aspoň na chvíľu pripadať normálnejšie, keď bude vedieť, že v tom nie je sám, že ja dostanem iný uhoľ pohľadu na vec, ktorá mi práve prejde hlavou a tak. Stále si myslím, že písanie má zmysel, ale zároveň si kladiem otázku za akú cenu? Za cenu vlastného ubližovania? To je čistý masochizmus a ja sa mám rada.

Ja neviem ako to majú iní, ale pre mňa písanie o mojich slabostiach, pokleskoch, smútku nie je otázkou vlastného exhibicionizmu, skôr triedenie chaotických myšlienok a ich ukladanie na papier, ktoré zdieľam. Nečakám za to vďaku ani pochvalu, aj keď pripúšťam, že poteší. Čakám skôr interakciu, iný pohľad, názor, ale bez toho, že by mi niekto ubližoval.

Viem, že je zopár čitateľov, ktorí ma radi čítajú, viem, že je zopár, ktorí ma nemusia a tak je to úplne v poriadku.

Napriek tomu poprosím, aby tých čo ma nemusia, a napriek tomu ma čítajú, nech ma neriešia. Nech vyslovujú svoje názory, nech sú vecní, nech kritizujú, ale neriešia, a keď sa predsa len rozhodnú riešiť mňa, nech poriešia sami seba v prvom rade.

Lebo ako mi vyšlo v rannom teste „zaslúžim si veselý život plný lásky a srandy...“

A na šálku po káve treba veľa umytí, aby nesmrdela po čaji.

Viem to z vlastnej skúsenosti.