vesper

Milujem otázku typu „čo nemáte radi.“ Vždy odpovedám rovnako. Ľudskú hlúposť. A vzápätí mi hlavou prejde doplnenie ľudskú hlúposť prameniacu z ľudskej závisti. Ten starý pán ani netušil akú pravdu povedal, keď preriekol, že ľudská hlúposť a vesmír je nekonečná. Hľadať hranice je nemožné, ale stále sa o to svet pokúša, rovnako ako ja.

Niekedy ma napadá koľko som premrhala času vysvetľovaním a obhajovaním svojich činov, lebo som tak strašne chcela byť pochopená. Byť pochopený bolo pre mňa dôležité. Z nepochopenia vznikajú nedorozumenia a ja ich nemám rada. Avšak časom človek príde na to, že niektoré veci majú zmysel len po určitú hranicu a tú hranicu si musí každý nastaviť sám so svojim svedomím. Byť v súlade so svojim svedomím je základom pochopenia svojho vlastného ja. Byť v súlade, znamená aj neplytvať svojou energiou nesprávnym smerom. Inými slovami, tam kde je ľudská závisť sa o pochopenie už nesnažím.

Rozmýšľam, čo som komu závidela. Spomínam si na tričko s limčekom dovezené z Poľska v čase socializmu, prsia mojej spolužiačky na strednej, jej mali krajší tvar, teraz by som nemenila, napadajú ma ešte štíhle nohy bez celulitídy a to je tak všetko. Boli to veci, ktoré som dokázala zmeniť. Fajn s tou celulitídou to už nepôjde, ale zlepšiť sa predsa len dá.

V tejto chvíli ľuďom závidím ich jednoduchosť. To nedokážem u seba zmeniť. Snáď iba zlepšiť, tým že nebudem toľko analyzovať a nechám veci bez povšimnutia.

Ži a nechaj žiť.

Nerieš, nesúď.

Ber ľudí takých, akí sú.

Aj keď viem, že je to taká dvojsečná zbraň vyvolávajúca pocit arogancie a nadradenosti. Veľa vecí mám v paži. A odmietam sa za to ospravedlňovať. Závisť je inšpirujúca len po určitú hranicu. Po hranicu vyvolania túžby zmeniť u seba niečo, inak pôsobí kontraproduktívne.

S kontraproduktívnosťou pochádzajúcou z nej sa nebojuje, tá sa ignoruje. Jej zhubnosť je nákazlivá a nekontrolovateľnou rýchlosťou dokáže metastázovať v hlavách nespokojných jedincov  „i za cenu zavrhnutiahodných činov“.

A vtedy sa pousmejem, ale v podstate mi je dotknutých ľúto.

A tento môj úsmev ich irituje ešte viac...

Zajtra je 1. máj a ja tak trochu predsa len závidím.

Závidím každému bozk pod rozkvitnutou čerešňou.

Závidím a túžim...

Alex neodpovedá a je mi smutno, lebo viem, že je to zlé...