vesper

Včera som sa strašne rozzúrila. Nešťastne som stála pred skriňou a pokúšala sa natiahnuť na seba rifle. Vyskúšala som štvoro. Niektoré sa vyšplhali až hore, iné len po stehná a opovážlivo zastali. Tým, ktoré boli snaživejšie došiel dych pri zapnutí. Nepomohol ani hlboký nádych a následný výdych ušami. Nedobehli do cieľa. Zúrivo som ich šmarila do kúta, obliekla tepláky a rozhodla sa ísť nakupovať.

Čierne tričko, čierne tepláky a šedý sveter po kolená mi vrátili stratenú sebadôveru. Vletela som do Terna, nakúpila potraviny, tento krát som zoširoka obišla oddelenie s čokoládou a priamo som mierila k pokladni. Hodila nákup do auta a po chvíľkovom zaváhaní rozhodla zotrvať v názore, že sa na to nevykašlem a predsa len si kúpim jedny nohavice väčšej veľkosti. Veľkosti 40.

Ak sa na mňa teraz zletia supy a budú kričať: „Veď to je oukej.“

Poviem: „Choďte do kelu! Mňa nezaujíma vaša veľkosť, mňa zaujíma tá moja a hlavne môj šatník, ktorý je vo veľkosti 38 a niektoré kúsky tam nostalgicky zanechávam vo veľkosti 36. Milujem svoj šatník a chcem ho späť!“

Plížila som sa do svojho obľúbeného obchodu. Som tam stály zákazník a mám 20% zľavu. Viem presne čo tam dostanem a sú to takzvané veľmi rýchle a isté nákupy. Cestou som sa tajne obzerala vo výklade. Pri pohľade na ultraštíhle auparkové devy sa ani nedalo inak. Spomenula som si na Kamkine slová: „Vystri sa!“  Bola som ako pravítko, len aby som zakryla, čo sa dalo. Vzpriamený človek pôsobí štíhlejšie a brucho je záhadne tiež nejaké menšie. Nohy mám štíhle, brucho a nevydarené stehná zostali pod svetrom, ten pohľad vo výklade sa mi celkom pozdával a v duchu som si hovorila: „Vesper to nie je také zlé.“ Usmievala som sa a familiárne pozdravila predavačky.

Pristúpila k vešiakom, zobrala veľkosť 40 a po menšom zaváhaní aj veľkosť 38. Čo ak?

Štyridsiatky dobehli do cieľa, dokonca v pase boli trošičku voľné, na stehnách akurát a aj zadok sa dal, len som si pripadala nejaká široká, tak zvláštne neforemná. Vyskúšala ešte jedny a pocit bol úplne rovnaký. Niečo bolo zlé. Cítila som sa ako stará baba v neforemných nohaviciach, napadlo ma, že to bude strihom, keď som si uvedomila, že presne tieto isté v menšej veľkosti mám doma. Strihom to nebude. Môj zadok sa zväčšil a stehná tiež, brucho opomeniem, to by bola čistá depka. Znechutene som sa vyzliekla a kúpila tmavostaroružové tričko veľkosti L. Mám rada voľnejšie, také čo zakryje prevísajúce boky.

Večer som skočila do sauny. Pôvodne som chcela behať, ale infra bola voľná a tak som neodolala. Pri prechode zo šatne som sa zastavila pri zrkadle. Bolo tam ostré hnusné svetlo, ktoré nič nedaruje. Obzrela som si ruky a pýtala sama seba, kde sa stratili tie moje staré šľachovité štíhle paže. Rýchlo som zhasla a odpochodovala do sauny. Dokonale sa mi prehrialo telo a odplavili všetky negatívne pocity.

Doma mi to, ale nedalo. Umyla som si vlasy, dala ešte jednu sprchu a dlho som sa obzerala v zrkadle v celej svojej nahote. Mám úžasné zrkadlo. Ľavá časť nádherne zoštíhľuje, zatiaľ čo pravá hovorí nekompromisnú pravdu. Prestupovala som z pravej strany do ľavej a opačne. Intenzívne rozmýšľala ako zachránim napáchané škody na mojom tele do utorka. Na tvári som nechtiac prevádzkovala gymnastiku svalov. Čím dlhšie som tam stála a preskakovala, tým intenzívnejšie sa mi tlačili do hlavy otázky ako som to mohla dopustiť, kedy sa to vôbec stalo, že z môjho pevného vyšportovaného tela zostal vecheť.

Ešte v ten večer som sa pustila do cvičenia. Malá zostava zameraná na paže, brucho a celé natiahnutie tela. To natiahnutie je prevzaté od Šipeky a má jeden neľútostný cvik, laicky nazvaný „sviečka“.

Moje oči boli hypnotizované mojim bruchom, ešte len teraz som si začala pripadať ako v inom tele. Cítila som sa o dvadsať rokov staršie. Nechápavo som hľadela na svoje brucho, stále zotrvávala v polohe sviečky a obzerala škody.

Tuším som sa zabudla pripoistiť.

Prvýkrát som si to uvedomila v septembri, boli to štyri kilá od štandardu a zrazu desať. Už to nie je osem zo začiatku roku, je to desať.

De-sať!

Chcem svoje staré telo späť!

A o päť kíl menej do utorka!

Vesper predsa nechodí v teplákoch, nosí čierne koktejlky, pod nimi krajkovanú sexi bielizeň a podväzky, žiadne sťahovacie neforemné nohavičky!

Teraz stojím pred zrkadlom v čiernych koktejlkách, ktoré si chcem dať v utorok. Sťahujem brucho a obzerám sa.  Myslím na to, že musím zvoliť hladké spodné prádlo, aby nebolo vidieť ani jeden nepotrebný zárez, ak si dám zajtra očistný deň a večer skončím saunou, zo štvrtého mesiaca by mohol byť druhý, malé bruško je v mojom veku prípustné. Niekto povedal, že je dokonca sexi. Ak stihnem vbehnúť do solárka, navodím dojem zdravosti a ak si urobím dymové oči, James sa mi bude dívať do očí...

A potom bude tma.

Pozeraj mi do očí... :-)