vesper

Jedno z mojich debilných novoročných predsavzatí bolo, že budem žiť bohatým spoločenským životom a preto neodmietnem žiadne pozvanie do spoločnosti. Nie, že by som doteraz nežila, ale sem tam som sa pristihla, že radšej pozerám doma dévedéčka, vedome sa nechávam nakazovať vírusom romantizmu a potom ticho vzlykám pod dekou. Doslovne mám určité filmy, pri ktorých masochisticky spomínam na bývalého, alebo si prestavujem budúceho. Niekoho napadne „čisté zúfalstvo“, ale opak je pravdou. Som všetko len nie zúfalá. I keď, pri niektorých mojich experimentoch by sa dalo polemizovať...

Je to veľmi zvláštna situácia. So všetkou skromnosťou sebe vlastnou si dovolím povedať o sebe, že vyzerám dobre, dokonca som aj obľúbená a vyhľadávaná. Ráno, keď sa niekto pri mne zobudí sa nezľakne a večer, keď si niečo nakreslím na tvár, viem sa zmeniť na „femme fatal“. Len jednu vec nechápem, na Slovensku sa mi zriedkavo niekto sám od seba prihovorí. Robila som si prieskum vo svojom okolí, kde som sa pýtala prečo „veď také pekné dievča“. Hmm. Dostala som zaujímavú odpoveď, údajne vyzerám zadane.

Zadane? To je ako?

Pôsobíš moc spokojne, stále sa usmievaš a poznáš príliš veľa ľudí.

Hmm a teraz sa z toho vysomár...

Ako sa mám s niekým zoznámiť, keď si väčšina myslí, že som zadaná? Dám si na čelo ceduľku „Hálooo som single!?“ Kde sa vôbec stretávajú noví ľudia? Cez deň sú v práci, večer na pracovnej večeri, pracú nemiešajú so súkromím, cez víkend športujú a posledná vec, na ktorú myslia je zoznamovať sa na ulici. Hmm. Hotový deadlock. Odpoveď mi dala Soňa pred dvomi rokmi. Volá sa to www.partneri.sk . Tak som to skúsila...

Zobrala som to čisto ako projekt s reálnym úmyslom sa v prípade obojstranných sympatií zoznámiť. Vytvorila som profil, kde som jasne zadefinovala, kto som a koho hľadám, čo mám a čo nemám rada, dokonca som bola tak poctivá, že som vycapila fotku, z ktorej sa dalo vyčítať, že to so mnou nie je zlé a do p.s. som uviedla poznámku o zdieľaní konkrétnej detailnej fotky s niekým konkrétnym.

Ha! Prvé ohlasy nenechali na seba dlho čakať. Schránka sa povážlivo zaplnila, otázka ostáva, ale kým...? Ženatí, mladší, nižší...  Som slušne vychovaná mladá dáma a tak som všetkým odpovedala. Stále si myslím, že je elementárna slušnosť odpovedať, ale zabúdam na to, že niektorí ľudia nechcú počuť NIE ďakujem. Výsledkom mojej slušnosti boli maily o mojej namyslenosti a arogantnosti. Najskôr som neveriacky hľadela na monitor a potom som sa začala baviť. Svoj profil som doplnila o verejné ospravedlnenie tým, ktorým neodpíšem a pokračovala som v zoznamovaní. Nie, nejdem zachádzať do detailov. Zastavím sa len pri jedno úkaze pre mňa nepochopiteľnom, používaní slov „cmuuuuk“ a „pa pá“. Toto som nikdy nevedela pochopiť, prečo ľudia vo virtuálnom svete sa správajú inak ako v realite, prečo používajú iné slová, prečo predstierajú, že sú niekým iným? Prečo nedokážu akceptovať nie ako odpoveď? Nie sme predsa len príliš starí na debilné hry...?

Výsledkom môjho experimentu boli dve stretnutia. To prvé skončilo ovoniavaním môjho svetru... A ten druhý sa stal mojim výborným kamarátom a poradcom pre všetko.

Prečo ma to vlastne napadlo? Asi to súvisí s mojim novoročným predsavzatím. Niekedy treba náhode pomôcť. Prihlásila som sa opätovne na partnerov a hneď prvý deň som narazila na ovoniavača svetra a správy plné cmuuuuk a pa pá. Oblial ma studený pot a v duchu som sa pýtala: „Súdruhovia prečo?“

Profil je zmazaný, prvý krát tam vydržal mesiac a druhý dva dni.

V stredu mi volala Silvia: „Máme pre teba chlapa, poď na ples!“ Naprázdno som preglgla a duchu som hromžila na neuvážené slová, ktoré som pred mesiacom predniesla. Vtedy ma volali na ples prvý krát a odbila som ich frázou „správna dáma nechodí na ples sama, ale s mužom“. Pod nátlakom som prikývla a pustila sa do zháňania šiat. Silvia bola proaktívna a držala sa nášho spoločného záväzku aktívneho networkingu počas celého roka. Podstata spočíva vo vzájomnom zoznamovaní našich priateľov. V duchu „čo nie je dobré pre mňa, môže byť dobré pre teba“. Som jeho skromným autorom. A zorganizovala „štvorité rande“.

Ona zavolala kamarátky a jej kamarát kamarátov. Prvýkrát sme sa videli na plese. Kecám. Fotku jedného mi poslala mailom. Bolo úžasne, aj keď sa nevytvorili žiadne páriky snov a skončila som s ponukou „kvalitního sexu“ priamo na parkete.

Hmm, je to už druhý krát čo niekto zacitoval frázu z filmu Pelíšky: „Přicházím s nabídkou kvalitního sexu – štípaní bambusu, poloha mléka a vody...“

Asi je to momentálne populárna fráza pri balení do postele.

Vždy je to lepšie ako cmuuuk a pa pá...

Infantilnosť ma desí, hravosť priťahuje.