Infantilniem. Áno, presne toto ma napadlo, keď som sa vrátila dnes domov. Na tvári mi zostal taký ten priblblý úsmev, ktorý mi nezmizol ani po telefonáte z daňového úradu. Popoludnie som trávila so Zojou ml. a Zojou st..
Zoja ml. má par mesiacov, robí neuveriteľné ksichtíky a roztopašne sa usmieva.
Zoja st. má o dva roky viac ako ja, robí skvelú žemľovku a spokojne sa usmieva.
Obe pôsobia veľmi šťastne. A aj ja sa usmievam.
Nie som prototyp jedinca, ktorý sa zvykne rozplývať nad novorodencami. Dokonca tvrdím, že deti by sa mali rodiť ako trojročné, to už je s nimi väčšia zábava. Zastávam názor, že nie všetci novorodenci sú rovnako pekní. Žehlenie látkových plienok ma ničilo, z vône materského mlieko mi je nevoľno a spomienka na prebaľovanie počas prvých troch mesiacoch mi naháňa husiu kožu ešte dnes. Ale dnes to bolo všetko nejaké iné. Dnes sa mi to páčilo.
Dnes som počúvala Zoju st. bývalú „top menejžerku“ ako mi rozpráva o plienkach, o mlieku, o vážení, o zaparenom zadku, o zapálených prsníkoch, o jazve na bruchu, ale aj o strachu, bezmocnosti a nekonečnej radosti.
Ja som jej na oplátku porozprávala o prvej opici, mariške a podprde svojej ratolesti.
Opýtala som sa jej, ktorá telenovela teraz frčí a povedala, že ta na TA3, volá sa finančná, ekonomická či hospodárska kríza. Začala som sa smiať a spoznala som Zoju st..
Neviem prečo, vyjavil sa mi rozhovor spred troch rokov, v čase keď sme pracovali 12 a viac hodín denne, sedeli sme na káve a bavili o knihách. Zoja st. s úplnou vážnosťou povedala: „Dámy ja sa vám priznám, nechávam si tajne nahrávať Rosamundu Pilcherovú a na letisku si kupujem Steelovú. Balance musí byť.“
My sme na ňu pozerali a s úľavou sme sa začali baviť o infantilných seriáloch a knihách so šťastným koncom. Balance musí byť.
Moja obľúbená telenovela bola „Keď budeš moja“, nahrávala som si kedysi 30 prípadov majora Zemana, Steelovú som čítala na materskej a na letisku kupovala Harvard Business Review. Dnes čítam Sineľnikova a pozerám CSI nové rozprávky pre dospelých. Balance predsa musí byť.
Dnes mi to nevadilo.
Dnes sa mi to páčilo.
A ja netuším prečo.
Asi pôjdem kočíkovať...
p.s. pre náhodných čitateľov, inak som úplne "normálna", nič som si nešľahla a takéto výlevy sú u mňa ojedinelé (-:

Komentáre
Vesper...
lasky
ja mam skôr pocit,že deti by mali zotrvavať vo veku do troch rokov..:)))
uff..uff. vesp.. vylakala si ma..:)))
ell, kazdy vek ma svoje caro
och.. ja som vždy vedela,čo mam robiť..:))))
je fasa mať telefonne čislo na sestričku pediatričky v mobile.. :)))tá mi nikdy nepovedala nie..:)))
Však...
Mlle
Ano,
:)
to nemá s infantilnosťou nič spoločné, myslím,
...a bábatká sú fajn, aj puboši sú fajn, aj infantiláci sú ok....
:)))
matahari - ale ja som robila tie divne zvuky a ksichty do kocika... bauuu :))
vesper
Steelovu sem-tam čítam aj dnes ...:))