Voda sa pomaly napúšťa. Bytom sa rozlieha môj nový objav s názvom Ohrožený druh. Sedím na vani a prehrabávam sa vodou. Ešte chvíľu. Pomaly sa vyzliekam a nahá sa obzerám v zrkadle. Rozmýšľam, či liečivú náplasť o rozmere 110mm krát 190mm umiestnenú nad mojim zadkom dám predsa len dole. Mám ju tam tretí deň a v návode je uvedené použitie na tri štyri dni. Váham. Predstavujem si tú bolesť. Mimovoľne zvraštím čelo. Vzápätí sa zhlboka nadýchnem a vydýchnem a v hlave sa mi vybavia Danieline slová o odplavovaní negatívnych pocitov formou výdychu. Prikročím k zrkadlu, opriem sa rukami o umývadlo a dlho si obzerám svoju tvár. Pôsobí unavene. Ani neviem prečo vytiahnem ruky hore a naťahujem sa, samovoľne privriem oči a otáčam hlavou, popri tom sa zhlboka nadychujem a vydychujem, presne podľa pokynov, začínam mať pocit, že každým výdychom je o kúsok mojich negatívnych pocitov a únavy menej. Usmievam sa a otváram oči. Hrá skladba „Bellissima“ a môj úsmev sa zväčšuje. Oči sú rozjasnené a uvoľnenie čiernej gumičky spôsobí voľný pád polodlhých vlasov. Otočím sa chrbtom k zrkadlu a nakláňam hlavu dozadu, ešte desať centimetrov, teraz sú len po lopatky. Som zvedavá, či tento krát vydržím. Svojmu kaderníkovi som povedala, aby ma nestrihal, aj keď tam prídem s takou žiadosťou. Smial sa. Myslím, že sa na mne často baví a má ma rád. A vlastne aj ja jeho.
Vaňa je takmer plná. Rovnako ako ja. Plná euforickej nálady spôsobenej príjemnými Horáčkovými textami. Ten chlap je génius. Aspoň v mojich očiach. Prajem si vedieť písať tak ako on. Jednoducho príjemne melancholicky vyvolávajúco pocit totálnej beztiažovosti ako po dobrom orgazme, keď ležím na posteli a vychutnávam si posledné dozvuky tejto živočíšnej oslobodzujúcej slasti s takým tým typickým priblblým úsmevom na tvári, hovoriacim ako mi je strašne dobre. Niekedy rozmýšľam, či sa mi páči viac samotný akt dobíjania bateriek, alebo ta následná úľava, ktorá zaplaví moje telo od hlavy až po končeky prstov na nohách. Hmm. Neviem, ale ten kto vymyslel orgazmy si zaslúži Nobelovku.
Vkladám nohu do vody a rýchlo ju vyberám. Je horúca. Pridám studenú, vstupujem do vane a prešľapujem na mieste. Aj vo svojom živote tak prešľapujem a stojím na jednom mieste, prebehne mi mysľou. Skrčím sa a pomaly namáčam nohy. Voda páli, ale dá sa to vydržať. Som na kolenách a dá sa to tiež vydržať. V pozadí hrá pesnička s názvom „V úzkych“. Príde mi to ako nevydarená metafora.
Prstami rozhrabávam vodu, oblievam ňou svoje unavené telo, postupne sa celá ponáram a privieram oči. Jemne sa mi zatočí hlava z tepla. Opatrne si opláchnem tvár, zakláňam hlavu a roztopašne ju prevraciam zo strany na stranu. Usmievam sa. Kúpeľňou znie „Jak se ten chlap na mně díva“:
k ránu, když se sama koupu
laská mě voda laskavá
a horká tak, že z těžka dýchám
ach, voda.. ve mně zůstává
Cítim sa ako hrdina tej pesničky. Príde mi to neuveriteľné ako nádherne všetky slová do seba zapadajú. Spievam si a roztáčam kaleidoskop pohyblivých obrázkov plných mužov môjho života. Akokoľvek to zvláštne znie, uvedomujem si, že som šťastná osoba, aj keď nie všetko vyšlo tak ako by som si priala. Vybaví sa mi pohľad na dnešnú poštovú schránku môjho suseda. Pod jeho meno pribudlo meno jeho priateľky. Pobavilo ma to. Spomenula som si na Severana. Bývali sme spolu asi týždeň, keď ma zavolal ku schránkam a ukazoval na tú svoju. Nechápavo som pozerala a potom som tam uvidela svoje meno. Hmm. Ten chlap ma fakt miloval.
Úsmev sa vytratil a v hrdle sa objavila hrča, rýchlo som sa ponorila pod vodu. S otvorenými očami pod vodou som sa pozerala na strop a slzy sa strácali vo vode. Neviem ako dlho som tak prázdno pozerala. Viem len, že hrča rástla a nedovoľovala dýchať. Prudko som sa vynorila a zacítila pálivú bolesť v chrbte. Bolesť v chrbte znamená nedostatok podpory a opory. Tak to nejako cítim, aj keď viem, že to dokážem zmeniť, lebo všetko je v hlave, z nejakých neznámych dôvodov masochisticky v tomto stave zotrvávam a čakám na záchranu, ktorá neprichádza. Chcem, aby ma niekto zachránil a pritom viem, že zachrániť sa môžem len sama.
Rozhodnem sa odlepiť náplasť na chrbte. Asi je čas zbavovať sa náplastí. Otvorené rany sa hoja rýchlejšie ako tie prelepené. Odtrhávam kraje. Nie je to až také bolestivé ako v mojich predstavách. Kecám. Iba horná a bočná časť nebolí. Na spodnej časti bližšie k zadku cítim každý jemný chĺpok môjho tela. Vyhŕkne mi slza a ja sa nahnevám na seba. Urobím rýchly pohyb pravou rukou a mám pocit, že cítim svoje vnútro. Nemôžem dýchať. Zatínam zuby a vydychujem všetku tú bolesť. Po chvíli pociťujem úľavu ako na stretnutí s Danielou a Natašou.
Obe som stretla včera.
Daniela je cvičiteľka jógy, také to slniečko s pozitívnou energiou. Nikdy som ju tak nevnímala, ale včera áno. Včera som mala pocit strašnej úľavy už len keď som ju zbadala. Nevideli sme sa asi polroka. Usmiala sa na mňa a v jej očiach som videla, že ma rada vidí. Bolo to veľmi príjemne. Mám veľa ľudí vo svojom okolí, ktorí ma radi vidia, ale toto bolo predsa len trošku iné. Vyvolalo to u mňa spomienky na staré dobré časy, keď som chodila cvičiť pravidelne a s plnou dávkou endorfínov sa vytrácala v uličkách Bratislavy. Mala som pocit, že odo mňa nič nebude chcieť, ale ja naopak veľa dostanem. Asi toto bol dôvod mojej ozajstnej radosti. Príležitosť robí zlodeja. Chcela som si ukradnúť kúsok energie len a len pre seba bez žiadneho prísľubu vrátenia. A tá predstava mi robila dobre. Predstava, že konečne dostanem, že je tu niekto, kto má schopnosť mi dať to čo potrebujem.
Natašu som videla včera prvý krát. Je to psychológ. Rozhodla som, že to skúsim, že mi možno otvorí oči, že mi možno vysvetlí, prečo stojím na jedno mieste, aj keď viem, že mám ísť dopredu a svoj stav mám zanalyzovaný spredu aj zozadu. Bolo to divné. Pýtala sa ma ako sa cítim. Povedala som nijako. Pýtala sa čo od nej očakávam, povedala som neviem a neskôr dodala nový začiatok. Len tak sme sa rozprávali a mne sem tam tiekli slzy, pri niektorých veciach mi jednoducho vždy tečú. Chcela, aby som popísala, čo cítim. Hľadala som slova a ona skonštatovala, že neviem popísať svoje pocity. Povedala som jej, že nemá pravdu, že ich viem popísať až príliš dobre, ale nemám rada nepresnosti vo vyjadrovaní. Nepresnosti môžu znamenať nedorozumenia. A ja nemám rada nedorozumenia. Už ani neviem o čom všetkom sme sa bavili, viem len, že na konci sa ma opýtala ako som sa tam cítila a ja som stroho odpovedala fajn pokec. Myslím, že bola sklamaná. Opísala som jej stretnutie s Danielou a ten pozitívny pocit, ktorý vo mne pretrvával. Neviem prečo, ale cítim, že v ten moment som u nej naštartovala také to predsavzatie „ja ti ukážem aká som dobrá.“ Môžem sa mýliť. Aj keď nemyslím.
Pri tomto obrázku sa musím usmievať. Uvedomujem si, že často ľudí posúvam, tým že ich vyprovokujem. A na konci prídu a bijú sa do pŕs akí sú dobrí. A ja sa iba potmehúdsky usmievam a nechávam ich v tom.
Precitnem. Voda je studenšia. Už dávno som nebola tak dlho vo vani. Vlastne niekoľko rokov. Šampónujem si vlasy. Oplachujem a nanášam kondicionér. Vypúšťam vaňu a pozerám na leukoplast odložený na jej okraji. Rozmýšľam nad negatívnymi pocitmi a dospievam k presvedčeniu, že ich budem odliepať rýchlo a rázne, aby to len tak zaštípalo a veľmi nebolelo. Mám okolo seba úžasných ľudí a mám ich veľmi rada, ale na druhej strane mi niekedy nič nedávajú a cítim ako ma oberajú o posledné zbytky energie, ktorú mám. Je čas byť viac sebecká alebo len sa mať viac rád a nedávať, keď nemám.
Som predsa len ohrozený druh a ten treba chrániť. Sklony k sebaobetovaniu nechávam pre iných.
Sprchujem sa a striedam teplý prúd so studeným. Zhlboka nadychujem všetky príjemné veci, ktoré mi robia v živote radosť, aby som vzápätí mohla vydýchnuť nepotrebné starosti. Znie to neuveriteľne, ale funguje to.
Nádych.
Výdych.
Nádych.
Výdych.
V zrkadle sa na mňa pozerá nový začiatok a Naďa spieva „Všechno je jak má být...“
Usmievam sa.
Pocity sú dôležité a ja som ohrozený druh...
Omotám sa do uteráka,
nalejem si pohár,
sadnem na hojdačku,
pozerám do diaľky
a vidím to...
Dýcham.
Komentáre
Áno,
a Horáčka môžem aj ja, aj Paola Conteho, toho obzvlášť
ulahodila si mi dnes
Ježišikriste, ako môže niekto písať také dlhé a nudné báchorky!
Nauč sa škrtať.
ako vies, ze su nudne?
p.s. testujem trpezlivost okoloiducich
kamelia - dakujem za zastavenie, paolo je tiez skvely, ale jeho textom nerozumiem, tym horackovym ano, mozno preto ta preferencia
to je pravda,
moja milovana
ahoj Vesper,
Zaujímavé,
:-)
Áno, rozvláčne a miestami aj nudné.
Vyzliekanie pred zrkadlom, ponáranie nahého tela do horúcej vody, obnažovanie myšlienok a pocitov zmení aj nudné pasáže - napúšťanie vane, šampónovanie vlasov a nanášanie kondicionéra, odstraňovanie náplasti 110 mm krát 190 mm... - na chvíle rastúceho očakávania a vzrušenia.
Len sa neviem ubrániť - pri čítaní vesper vôbec nie nového - dojmu, že jej text je ako koktail namiešaný podľa odhadovaných očakávaní čitateľov (nahá vesper pred zrkadlom, geniálny Horáček a túžba písať ako on, priblblý úsmev po dobrom orgazme, kaleidoskop chlapov a Severan, čo vesper fakt miloval, slzy strácajúce sa vo vode, pozitívne energetizujúca cvičiteľka jogy a sklamaná psychologička, posúvanie nič netušiacich ľudí a ich nevďak, rozhodnutie byť viac sebecká...).
Skrátim to: zručne namixovaná zmes úprimnosti a vypočítavosti.
oh racan :)
vies aky je rozdiel medzi mnou a tebou?
ja si nemusim nic dokazovat a pisem si co chcem ja, lebo tak je to spravne
ak budem chciet pisat to co chcu citatelia, budem to robit na inom portali a mozno to aj robim, kto vie...
nekonecne ma vsak fascinuje tvoje presvedcenie, ze vies co je za mojimi myslienkami, ze to vies lepsie ako ja, kde beries to svoje presvedcenie, hmm?
p.s. vies co je najvacsia zabava, ja neviem pisat na predpisane temy aj tento clanok mal byt o niecom inom a vypalil takto, mea culpa...
vesper, načo toľká blahosklonnosť?
Ty si píšeš, čo a ako chceš ty, ja si komentujem, čo a ako chcem ja.
Ako vidno, na kritiku nie si zvyknutá.
Škoda.
mily racan
Čo si musím dokazovať? NEVIEM CO SI DOKAZUJU LUDIA, KTORI KRITIZUJU DRUHYCH BEZ NOVYCH PODNETOV, LEN OBVINUJU A NEHOVORIA AKO
Aké sú moje presvedčenia? Z HORE UVEDENEHO TVOJHO TEXTU VYPLYVA, ZE SI NADOBUDOL PRESVEDCENIE O MOJEJ VYPOCITAVOSTI PRI PISANI, NEVIEM ODKIAL TO BERIES
Čo viem lepšie ako ty? EVIDENTNE VIES LEPSIE POVEDAT, CO MYSLIM SVOJIMI TEXTAMI
Ty si píšeš, čo a ako chceš ty, ja si komentujem, čo a ako chcem ja. MAS UPLNU PRAVDU
Ako vidno, na kritiku nie si zvyknutá NEMAM S NOU NAJMENSI PROBLEM, LEN TY NECHAPES JEDNU ZASADNU VEC, JA NIE SOM SPISOVATEL, PISEM SI AKO CHCEM A CO CHCEM BEZ NEJAKYCH UMYSLOV, ALE MOZNO V NIECOM MAS PRAVDU, MALA BY SOM V TOM PRIPADE PISAT DO SUPLIKA
NAJVYSSI CAS TO PREHODNOTIT, DAKUJEM
a historia sa opakuje..:)))
inak.. Račan.. tu môžem.. nie?..:))))))))
vesper, preboha, len to nie!
Ale teraz vážne.
Spochybňovať tvoje úmysly či obviňovať ťa z čohosi nemám najmenší dôvod, taká motivácia mi vôbec nezišla na um.
A nepokúšam sa ani o výklad tvojich textov, píšem len o tom, ako na mňa pôsobia, čo vo mne vyvolávajú.
Keby si bola ako autorka pokornejšia a moje „kritiky“ čítala pozornejšie, pochopila by si, že v nich sú ukryté aj ocenia.
Aj keď nie si spisovateľ, píšeš verejne, píšeš nadpriemerne dobre, a mne sa zdá, že dokážeš písať lepšie.
Pokúšam sa ťa k tomu - zatiaľ márne - vyprovokovať :-).
ell moznosti?
ako sa mas :)
Oprava: ocenenia
.
to je náhoda!
no jo.. to ho tu mame všetci.. a hogo je presne taký,ako on.. ak nie rovno on..:))
no ked rýpneš ty,tak sa ohradi pred podpásovkami..:)))
o možnostiach pomlčím.. nech si tým prejdeš sama..:)))) potom sa na tom pobavime.. že dalšia..:)))
teda.. ak budeš..:))))))))
ou.. a ešte.. mám sa..
prežívam hektické dni,ale o tom si mohla čítať u mna na blogu..
to zaznamenavam,aby som na stare kolena nezabudla..:)))))))))
a že viac nudne,ako ty tuná.. ale.. mne to už nikto nevytkne.. ja už som stratený prípad..:)))))))))
tvoje písanie
Petula, predstava, že vesper je muž
hazdem rukou
Poucenie
Mahu, vesper a živelne surová?
ja sa nehnevam,
Mahu, áno, ide o uhol pohľadu.
A aby sme si rozumeli, proti živelnosti a pocitovosti nemám najmenšie námietky, naopak, práve tá je pre mňa podstatná.
Zmysel má však iba vtedy, ak je autorka živelná a pocitová dôsledne a poctivo, bez ohľadu na vlastný sebaobraz, či nebodaj na svoj imidž v očiach čitateľov.
drukujem ad univerzalny recept ,to by bolo peklo,keby ho niekto mal
Niet sporu, je vec autora, o čo a ako sa s čitateľom chce deliť.
Ak možno zájsť ďalej, prečo sa zastaviť?
narocnost citatelov
Mahu, trochu sa teším, no chcem sa tešiť viac :-).
Zdá sa mi celkom rozumné, ak čitateľ chce dostať viac tam, kde je nádej, že viac dostane.
Okrem toho, vesper ako autorke najmenej pomôže - podľa mojej mienky - pochlebovanie.
...to posuvanie hranic...no
o naplasti :)
Z naplaste vznikla slizka gelova hmota.
Stitivo som ju strhla. O den bolest presla.
Nedostatok opory. Hej. Presne.
Bolest presla, ked som sa s tym zmierila.
Asi uz definitivne.
hugs,
j.
Mahu, ak odtiaľto ufujazdí
Na povzbudzovanie a oceňovanie verím aj ja, pozorný čitateľ ho v mojich komentároch nájde viac než dosť.
ukol pre Racana:
Mahu, oceňujem, že si si všimla :-).
ad ocenovanie:-)
Mahu, dnes dostaneš prinajmenšom ešte jedno ocenenie.
A vidíš, vesper si ma ako súčasť svojho čitateľského portfólia vôbec neváži :-(.
fuha aka dobra debate, len vytiahnem paty z domu a uz sa to tu pecie :)
plpko iris petula - :)
rene - dobra treba ako obycajne, strhavajme naplaste! :)
mahu, racan - tak krasne ste to tu rozohrali, ze si zacinam pripadat ako pokusny zajac, nadherny slovny ping pong :)
dakujem vsetkym
p.s. idem sa pozriet ci nie som muz LOOOL
Racan, nevzpierala by som sa,
Vesper/ad pokusny zajcev
Mahu, oceňujem ocenenie ocenenia tvojich advokátskych vlôh :-).
A keď sa predsa len pritrafí, tak len s najlepším úmyslom :-).
Racan,tymi oceneniami
Mahu, uzavrime náš "spor"
Racan, som za:-)
Sotva sa môžem tešiť
Veď si sama naznačila, že môže šuplíkovať alebo - nedajbože - ufujazdiť :-).
Racan, ale my uz vyrabame
Mahu, lepšie umelé spory než flame wars :-)
Aj keď miesto, na ktorom v súčasnosti prešľapuje, nie je žiadna tragédia :-).
Racan, a uz zas nemam namietok, premyslam,
Mahu, ja zasa dospievam
Racan, tomu nieto co dodat,
Mahu, dospeli sme
Racan, hej,ako taki vyspeli dospeli,
Racan