Dopísané. Trošku sa mi ešte pletie klávesnica a sledovač gramatiky nekontrolovateľne podčiarkuje slovenské slová, ktoré anglický pravopis ešte stále nepozná. Ypsilon si mýlim so Zet a opačne. Napadá ma, kiež by tento systém fungoval aj v realite. Opravovali by sa mi v duchu nesprávne veci a automaticky ponúkali nové možnosti. Ale aj tam by som vlastne sem tam natrafila na niečo nové a novú možnosť by som si musela mechanicky doplniť. Návody na život nie sú a tých možností je príliš veľa. Celé je to dnes nejaké pomýlené. Asi to bude tou únavou. Konečne som dopísala prácu do školy a tento krát aj odovzdala načas.
Od tohto chorého spôsobu získavania adrenalínu nejako stále neviem upustiť. Vždy si poviem, že to bude inak a vždy sama seba sklamem. Vždy je to to isté a vždy mi chýba ešte jeden deň, aby to bolo dokonalé. Profil flákača túžiaceho do dokonalosti ma charakterizuje už dlhšiu dobu. Nestačí mi to mať dobré, chce to mať skvelé. Chcem to mať skvelé aj za cenu neúnosnej dávky adrenalínu... Možno v podvedomí čakám, kedy to prepísknem a namiesto očakávaných endorfínov sa dostaví skrat, alebo toto je môj masochistický spôsob ich dodávania. S adrenalínom sa údajne do krvi vyplavuje aj endorfín. Tejto drogovej závislosti, vyplývajúcej z pomýlených priorít, sa neviem zbaviť a môj sledovač v hlave používa evidentne neviditeľnú farbu.
V televízore bežia zábery infarktových golfových úderov a vonku opäť poletuje sneh. Táto zima asi nikdy neskončí. Vytáča ma to. Po malých zábleskoch slnka, opäť sneh, z ktorého sa nikto neteší. Aprílové počasie v marci mi nesvedčí. Odráža sa na ňom moja nekontrolovateľná náladovosť vďačne reagujúca na každý malý záblesk slnka. Pozitívnych príkladov je čím ďalej menej a tak sa treba tešiť z maličkostí.
Pred hodinou som sa zapísala do posledného kurzu. Výmenný kurz voči libre je priaznivý a moje štúdium sa nečakane stáva lacnou záležitosťou. I keď pri slove „lacná“ by sa dalo diskutovať. Prvý krát na mojej kreditnej karte sa idem vedome dostať do mínusu. Idem žiť život na dlh. Normálni jedinci by si asi kúpili urgentné veci nevyhnutné pre domácnosť, ja som sa rozhodla inak. Ja si kupujem balans.
V sobotu som si zaplatila členstvo v klube a dnes školu. Obidve veci nie sú nevyhnutné pre život, ale nejako cítim, že presne tieto dve veci potrebujem k tomu, aby som sa pohla konečne ďalej a zmenila status profesionálneho flákača túžiaceho po dokonalosti pasívnym spôsobom. Je to taký nádherný extrém, keď sa z hyperaktívneho jedinca zo strachu k návratu k predchádzajúcemu životu, stane flákač.
Podstata človeka sa asi nedá zmeniť, a tak aj ten flákač chce rovnaké veci ako predtým jeho dokonalý brat.
Nájsť tak ten povestný balans...
A to je to čo chcem. Jeden som si kúpila. Hra ma spomalí a škola zrýchli. Posuniem sa ďalej a ukončím profesiu flákača.
Moja výpovedná doba trvá už dlho.
Komentáre
.
...
len tak
.
Vesper...
lasky
Sygonka...
Nech sa dari
:)))
a btw profesionalny flakac nema CV ved je predsa flakac a pisanie CV nie je jeho priorita....
dakujem za zastavenie moji zlati citatelia :)